Page 13 - Bratstvo202107

„Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma
Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na
to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za
odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.” (Filipským 3:12-14)

Práve tak ako obyvatelia mesta Jeruzalem vedeli, čo robiť so svojím odpadom, musí to vedieť
aj Telo Kristovo. Príliš často sa nevykoná to, čo je všetkým jasné. Koľko ľudí bolo otrávených
tým, že odmietli zobrať svoj „odpad“ von cez „hnojnú bránu“? Koľko zborov sa rozdelilo, koľko
služieb sa zničilo a koľko životov sa narušilo, pretože sme neporozumeli jednoduchej lekcii,
ktorú život tak jasne vyučuje. Každý v Jeruzaleme vedel, kde je Hnojná brána a na čo sa použí-
vala. Nikto nezostal stáť v kope odpadu, ani neprinášal ten odpad späť do mesta, ani ho nehro-
madil z vnútornej strany mestských hradieb. Nikto nehovoril o odpade, ani si neudržiaval spo-
mienky naň. Odpad bol prirodzenou súčasťou zdravej existencie, ale vedeli, čo s ním majú
robiť. Prečo to tak je, že tak mnoho členov Tela Kristovho nevie, čo robiť so svojím „odpadom“?

Prečo tak mnoho veriacich zbiera svoj „odpad“ namiesto toho, aby ho vyniesli cez „hnojnú brá-
nu“? Prečo trvajú na tom, že si chcú ponechať svoju horkosť, nevôľu, urážky ako súčasť svojho
života? Prečo dovolia, aby ich nakazili bežné sklamania a zranenia zo života svojím smrteľným
jedom? Prečo trávia čas rozprávaním o svojom „odpade“, volajú ľuďom, aby sa s nimi o tom
porozprávali a zavolajú toľkým, koľkí ich budú ochotní počúvať? Prečo ostatní len tak sedia
a dovolia týmto ľuďom hádzať na nich ten svoj „odpad“? Prečo ľudia len tak sedia a hovoria
o problémoch v cirkvi a ako ich tak veľa ľudí sklamalo? Niektorí to robia, pretože im to poskytu-
je výhovorku na ich neposlušnosť voči Božiemu Slovu. Namiesto toho, aby sa tej veci zbavili,
zneužijú to, aby obhájili svoj životný štýl a postoje. Niektorí ľudia nechcú byť uzdravení alebo
vyslovene zdraví. Sú radi, keď môžu byť chorí alebo slabí. Dáva im to adekvátnu výhovorku za
ich hriech.

Prekvapuje ma, ako často sa veriaci zídu a dovolia každému nahádzať svoj „odpad“ na jednu
veľkú kopu, aby sa s tým každý mohol podeliť a vykrikovať, ako veľa „odpadu“ existuje a aký „je
odporný“. Hovoria si svoje „odpadové“ príbehy, znovu rozprávajú o tom, koľko ho za tie roky
nazbierali a aký nepríjemný je jeho zápach. Ešte udivujúcejšie je, koľko ľudí to chce počúvať.
Dokonca sa opýtajú, či je ešte viac z toho „hnoja“, ktorý by si mohli pozrieť, akoby toho, čo ma-
jú, nebolo dosť. Je smutné, koľko ľudí chce počuť len negatívne veci a zaujímajú sa len
o hriechy a zlyhania iných.

Sú ďalší, ktorí meditujú nad svojou kopou „hnoja“. Trávia množstvo času rozmýšľaním o svojich
zraneniach a veciach, ktoré urobili a povedali iní. Mali by využiť ten čas modlitbou za tých, ktorí
ich zranili (Mat. 5:44) a prijať od Pána Jeho milosť a lásku, Jeho uzdravenie a milosrdenstvo.
Namiesto toho si radšej vyberú, že budú meditovať nad tým „hnojom“, že si budú plniť svoje
srdcia horkosťou a hnevom. Vieme, že rozmýšľajú nad tým „hnojom“, pretože presne o tom
rozprávajú. Ľudia, ktorí rozmýšľajú o Pánovi a pozitívnych veciach, takisto rozprávajú o Pánovi

13