Page 3 - Bratstvo202304

Drahí súrodenci,

tu je slovo zo Slova pre vás.

„Haleluja! Chváľte meno Hospodinovo, chváľte služobníci Hospodinovi, ktorí stojíte v dome Hospo-
dinovom, vo dvoroch domu nášho Boha! Chváľte Hospodina, lebo je dobrý! Spievajte jeho menu
žalmy, lebo je krásne. Lebo Jakoba si vyvolil Hospodin, Izraela za svoje zvláštne vlastníctvo. Lebo
ja viem, že je Hospodin veľký a náš Pán nado všetkých bohov. Hospodin činí všetko, čo sa
mu ľúbi, na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach, ktorý pôsobí to, aby vystupovali pary
od konca zeme, robí dažďu blesky a vyvodí vietor zo svojich pokladov, ktorý pobil prvorodené Egyp-
ta od človeka až po hovädá. Poslal znamenia a zázraky do tvojho stredu Egypte, na faraona
a na všetkých jeho sluhov, on, ktorý porazil mnohé národy pobil mocných kráľov Síchona, amore-
jského kráľa, a Óga, bázanského kráľa, a všetky kráľovstvá Kanaána. A dal ich zem za dedičstvo,
za dedičstvo Izraelu, svojmu ľudu“ (Žalm 135:1-12).
Lebo „ja viem, že je Hospodin veľký a náš Pán nado všetkých bohov. Hospodin činí všetko,
čo sa mu ľúbi...“(verš 6). To nie je len poznanie, ktoré vychádza z intelektuálnej úrovne, alebo nie-
čo naučené. Žalmista hovorí tieto slová z presvedčenia viery. Keď niečo registrujeme vôbec nezna-
mená, že to vieme, alebo tomu veríme. Izraelský ľud vedel toho veľa, ale keď, ako sa hovorí, prichá-
dzalo na lámanie chleba, vtedy zmätkovali, lebo to, čo vedeli nebolo utvrdené v nich vierou. Keď
Božia pravda nie je utvrdená vierou v tvojom vnútri, tak budeš deptaný okolnosťami života. Vždycky
bude niečo väčšie, ako je Boh a poznanie, ktoré máš bude len sladkým prianím.

Žalm 135 obsahuje posolstvo Pesachu – „Poslal znamenia a zázraky do tvojho stredu, Egypte,
na faraona a na všetkých jeho sluhov...“ (verš 9) Synovia Izraelovi zažili znamenia a zázraky vo
svojom strede, ale v tom nepokračovali. Akoby chceli svojim postojom povedať: „Mojžiš odišiel na
vrch so svojim Bohom a my sme ostali v údoli bez Boha. Boha však nemôžme spraviť ľudskými ru-
kami, ani Ho zatvoriť do nejakého chrámu, lebo vždy to bude o modloslužbe a otočí sa proti človeku.
Boh sa ničím, ani nikým nedá obmedzovať. Na miesto Boha, ľud bol zavesený na Mojžiša, boli na
ňom úplne závislí. A kvôli tomu, keď Mojžiš odišiel na horu, postavili si boha, ktorý sa líšil od toho,
ktorý ich previedol cez Červené more. Bol to „boh“, ktorí ich neviedol, ale zviedol, ktorého si postavili
do svojho stredu a tancovali okolo neho. Vlastne, aký je to Boh/boh okolo ktorého tancujem ja? Syn-
ovia Izraelovi mali vzťah s Mojžišom, ale nemali vzťah s Bohom. Mojžiš poznal Boha, ale mal tiež
živý vzťah so svojim Bohom. Mojžišova reakcia po zostupe z vrchu, bol jasná: „A stalo sa, keď sa
priblížil k táboru a keď uvidel teľa a kolotance, že sa rozpálil hnev Mojžišov a hodil dosky zo svojich
rúk a rozbil ich pod vrchom. Potom vzal teľa, ktoré spravili, a spálil ho v ohni a rozdrvil až na prach
a vysypúc to do vody dal piť synom Izraelovým“ (Exodus 32:19-20).

3