Page 3 - Bratstvo202311

Drahí súrodenci,
tu je slovo zo Slova pre vás.

Kazateľ hovorí, že „Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom“ (Kaz 3:1)
Dnes sa chcem však sústrediť na verše 2-3: „Je...čas zabíjaniu, a čas hojeniu, čas boreniu a čas
stavaniu, čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu,...“ Aké aktuálne Slovo pre
ľud môjho Mesiáša, ktorých srdcia sú naplnené bolesťou strádania svojich blízkych, ale aj pre nás,
ktorí sme si zamilovali Izrael a sme odhodlaní žehnať mu v modlitbách a prakticky. Napriek útoku
nepriateľa, Boh Izraela ich celý čas pozdvihuje a vedie ďalej, lebo Jeho zasľúbenia nie sú len dočas-
né, ale večné: „...milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť“ (Jeremiáš 31:3).

To, čo predchádzalo času plakania, bol čas zabíjania. Židia v Izraeli a v židovskej diaspóre hovoria,
že takýto masaker, ktorý sa stal 7. októbra, nezažili od čias holokaustu. Celý národ prežíva traumu
a smútok z toho, čo sa stalo. Pre jedných je to čas smútku a plaču, zase pre druhých je to čas ra-
dosti, skôr škodoradosti. S tým, čo by malo prinášať hanbu idú na verejnosť, do ulíc, aby s hrdosťou
poukázali, že sú na strane vrahov; na strane smrti. Pre túto skupinu mám odkaz proroka Micheáša
7:8, „Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľka! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase
povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.“ Predchádzajúci verš 7 hovorí: „Ale ja bu-
dem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Boh ma vypočuje.“

Teraz je čas pokorovania, prihovárania a plaču za Izraela, tak, ako Jeremiáš plakal za svoj ľud: „Oj,
aby moja hlava bola vodou a moje oko prameňom sĺz, aby som oplakával vodne i v noci pobitých
dcéry svojho ľudu!“ (Jeremiáš 9:1). Postavme sa spolu v modlitbe za rodiny pobitých, synov a dcéry
Izraelského ľudu. Je k tomu časový priestor - oplakávať vo dne i v noci.

Dávid hovorí „Ustal som vo svojom úpení; každú noc máčam svoju posteľ slzami, slzami polievam
svoju posteľ“ (Žalm 6:7); „Lebo to prišlo, že mi je moja slza chlebom vodne i v noci, keď mi hovoria
každý deň: Kdeže je tvoj Boh?“ (Žalm 42:3); ale tiež hovorí: „Počuj moju modlitbu. Hospodine; na-
kloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy!...“ (Žalm 39:13); „...Zober moje slzy do
svojej nádoby; lebo či azda nie sú zapísané v tvojej knihe?“ (Žalm 56:9); „Tí, ktorí sejú so slzami,
budú žať s plesaním:“ (Žalm 126:5)

Ochrana a záchrana Božieho ľudu je v Bohu Izraela. „Pán Hospodin zotrie slzu z každej tvári
a odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme, lebo Hospodin hovorí! Preto povedia toho dňa: Hľa toto
je náš Boh, na ktorého sme očakávali, a vše nás spasil; toto je Hospodin na ktorého sme očakávali.
Plesajme a radujme sa v Jeho spasení!“ (Izaiáš 25:8-9) To plesanie a radovanie sa z Jeho spasenia
nasleduje po očakávaní na Jeho milosť.

Modlime sa, aby Izrael hľadal pomoc a nádej vo svojom Bohu a pozdvihoval k Nemu svoje oči:

Pozdvihujem svoje oči k horám, odkiaľ prichádza moja pomoc. Moja pomoc je od Hospodina, ktorý
učinil nebesia i zem. Nedopustí, aby sa pohla tvoja noha; nedrieme tvoj strážca! Hľa, nedrieme

3