Page 11 - Bratstvo202403

Milí priatelia Izraela,

osudy ľudí, ktorí prežili holokaust, sú
ťažké. Aj dnešné príbehy z vojny na
Ukrajine sú smutné, nespravodlivé.
Každá vojna je bolestivá. Ale čo hovorí
Boh Izraela, tvoj a môj Boh? „Poďte ku
mne všetci, ktorí pracujete a ste obtia-
žení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmi-
te moje jarmo na seba a učte sa odo
mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom,
a najdete odpočinutie svojim dušiam;
lebo moje jarmo je užitočné a moje
bremeno ľahké“ (Mt 11:28-30).

Eva žije v malom ukrajinskom mestečku
- Vyškovo. Prvá písomná zmienka o
mestečku pochádza z roku 1281. Dnes
tam žije okolo 8300 obyvateľov.

Eva žije sama. Má syna a dcéru, vnúča-
tá a dve pravnúčatá. Jej otec má židovské korene, narodil sa v roku 1906. Prešiel koncentračným
táborom, ale nevie ktorým, pretože o tom nerád hovoril. Pred vojnou mal rodinu, tri deti. Celá jeho
rodina zahynula v koncentračných táboroch. Deti už boli dospelé, keď ich odviedli najprv do geta,
a potom do koncentračného tábora.

Po vojne sa Evin otec vrátil domov do Vyškova a oženil sa. Mali spolu tri deti - dve dcéry a syna
Movseša. Evina setra aj brat už nežijú. Otec mal kone a hospodárstvo, celý život tvrdo pracoval
a žili veľmi ťažko. Movse otcovi pomáhal, od svojej mladosti, potom ochorel a zomrel. Eva pracova-
la ako vyšívačka v umeleckej dielni, potom sa vydala a mala dve deti. Dcéra má 53 rokov a syn 47.
Kvôli vojne odišli deti do Česka, takže Eva zostala sama. Jej manžel pracoval ako povozník, vlastnil
kone, a musel veľmi ťažko pracovať, aby uživil rodinu. Neskôr ochorel a vo veku 63 rokov zomrel.
Evkin otec sa dožil 91 rokov a zomrel v roku 1997.

Našou modlitbou je, aby Eva uverila Mesiášovi a poznala Jeho lásku. Nech to potešenie, ktoré mô-
žu potravinovým balíkom prijať im pripomenie, že je niekto hore, na nebesiach, kto sa o nich zaují-
ma.

Ďakujeme vám, ktorí prispievate na Projekt NÁDEJ. Nech sa rozmnoží semienko, ktoré ste zasiali
do životov ľudí v diaspóre.

Šalom, Jozef Janits

11