Page 5 - Bratstvo202403

Stále som šokovaný zo 7. októbra. Moja myseľ nie je schopná pochopiť závažnosť tohto dňa. Po-
dobne ako Dávid: "Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol
býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!" (Ž 35,14).

Pri spracúvaní svojho rodokmeňa som sa zoznámil so smútkom a v srdci som nosil Bohom daný
smútok za židovským národom. Ale 7. októbra som zažil novú úroveň smútku, ktorú je ťažké vyjadriť
slovami. Moja myseľ bola otupená a nič na tomto svete nedokázalo zmierniť bolesť, ktorú som pre-
žíval nad krásnymi ľuďmi, zabitými, vyvraždenými, zajatými a traumatizovanými - takpovediac pred
mojimi očami!

Smútok! Ako sa dá vysvetliť smútok, nieto ešte sa s ním vyrovnať? Väčšina ľudí si ho želá preč, iní
sa ho snažia zablokovať, zatiaľ čo príliš veľa ľudí v Tele Mesiáša sa snaží naň nemyslieť, neriešiť.
Ale bez ohľadu na to, aká je ľudská reakcia, smútku sa nedá vyhnúť. Utrpenie, strata, prežívanie
tragédie, znášanie bolesti s následným citovým utrpením a zúfalstvom je nevyhnutnou súčasťou
života, s ktorou sa niekedy nedá vyrovnať.

Na smútok neexistujú jednoduché odpovede. Pomôcť môžu rozhovory, ale ani Jóbovi poradcovia
neboli v stave, v akom by sa nachádzali. Keď prestali hovoriť, smútok sa vrátil! Priatelia sú skvelí,
ale keď sa vrátia domov, smútok zostáva! Pitie a drogy môžu otupiť bolesť, ale nemôžu "vymazať"
smútok.

Uprostred môjho najhlbšieho smútku mi Boh pripomenul Ješuu, ktorý poznal smútok (Izaiáš 53),
niečo, čo Boh v našom živote pripúšťa. Jeremiášova definícia smútku sa číta ako komentár k holo-
kaustu v Gaze:

"Lebo Pán neodvrhne na veky. Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.
Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod
svoje nohy, zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho, prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán
toho nevidel?" (Nárek 3,31-36).

Hoci smútok je pravdepodobne jednou z najhorších skúseností, s akými sa môžeme v živote stret-
núť, a hoci sa zdá nezmyselný, má tajomné sklony!

Smútok nanovo zameriava naše priority. Všetko, čo bolo pre nás predtým dôležité - náš politický
názor, priorita "dobrého života", úspory, dovolenky, kaviarne, pekné veci, sa dostáva na vedľajšiu
koľaj. Traumatická bolesť smútku nás šokuje, aby sme si uvedomili, čo je skutočne dôležité: "Čo je
život"? "Kto som ja?" "Čo budem robiť"? "Kde je Boh"? "Prečo som tu"? "Aký je zmysel môjho živo-
ta"? "Prečo práve ja?" sú mučivé otázky, ktoré kladie smútok.

Bolesť smútku však často preniká cez dymovú clonu "bežného života", aby ukázala na Toho, ktorý
povedal: "Ja som Tešiteľ! Keď sa snažím pozerať cez bolesť smútiaceho národa, vidím, ako sa

5