Page 17 - Bratstvo202409

Ako tento projekt vznikol a kde sú jeho korene? Mnohí sa na to pýtajú. Minule som sa spýtal jedné-
ho člena nášho tímu, či pozná korene projektu Tikvah (Nádej) a nevedel mi odpovedať. Žiada si to
vysvetlenie, lebo všetko, čo robíme, niekde začalo, prešlo určitým procesom (vývojom) a dostalo sa
to do fázy, v ktorej momentálne pokračuje.

Okolo 30 rokov dozadu, dá sa povedať, na konci minulého storočia, mal som telefonát so zaujíma-
vou ponukou od jednej sestry z Bratislavy. Jednalo sa o jedného brata z Jeruzalema, ktorý prišiel
na návštevu Slovenska. Sestra sa spýtala, či sme ochotní ho prijať so službou slova v Žiline. Volal
sa Larry Ehrlich, pôvodne bol z USA, ale spolu s manželkou už mnohé roky slúžili Bohu v Jeruzale-
me. Ich služba sa rozšírila do národov a prinášali posolstvo ohľadne Božích plánov pre Izrael. Po-
zval som ho do Žiliny a od prvej chvíle Boh spojil naše srdcia. Zorganizovali sme stretnutie ľudí
z miestnych cirkvi. Dodnes si pamätám, o čom Larry slúžil – bolo to o olivovom strome z Rimanom
11:16-24. Bolo to obrovským požehnaním pre tých, ktorí na stretnutie prišli. Ľudia po skončení pri-
chádzali a ďakovali, boli veľmi dotknutí a hovorili, že prvý krát vo svojom živote niečo také počuli.
Bolo to tiež požehnaním pre miestnu cirkev. Mal som z toho obrovskú radosť. Príbeh však nekonči
návštevou Slovenska.

Larry mal veľký záujem ísť do Poľska a pozrieť si niektoré miesta spojené s históriou holokaustu.
Tak ma požiadal, aby som išiel spolu s ním. Tieto miesta ako Auschwitz - Birkenau boli mi dobre
známe, lebo práve v Osvienčime som sa narodil, tam som vyrastal a tam som strávil svoje detstvo.
Prechádzal som tieto miesta spolu s bratom z Jeruzalema. Dohodli sme sa, že počas návštevy
týchto miest, budeme sa rozprávať len vtedy, keď bude to nutné alebo, keď Larry bude mať nejaké
otázky. Išlo o to, aby po návšteve týchto miest mal svoje osobné prežitie, pochopenie vecí a príčin,
ktoré tragédiu európskych Židov spôsobili.

Po návšteve koncentrákov, som mal večer stretnutie spolu s Larrym a mojím bratom Romanom,
ktorý býva v Osvienčime, a ktorého Boh si mocne používa v službe Židom v Izraeli a Židovskej dias-
póre na Ukrajine. V tom čase som absolvoval už cestu na Ukrajinu, spolu s bratmi a sestrami
z Krakowa, ktorí už roky pracovali so Židmi z krajín bývalého Sovietskeho Zväzu a v samotnom
Izraeli. Poznal som podmienky, v akých žili Židia a medzí nimi boli aj tí, ktorí prežili holokaust. Jed-
nou z preživších bola Rivka Berger, ktorú sme stretli osobne, a ktorá v krátkom čase zomrela
v dôsledku podchladenia a nedostatku jedla. Prežila Auschwitz ale neprežila Ukrajinu.

Na našom stretnutí v Osvienčime sme vnímali z jednej strany beznádej, ktorú nesie história holo-
kaustu a z druhej strany beznádej, ktorá vychádzala z aktuálnej situácie Židov na Ukrajine,
v Rusku, Moldavsku, v Uzbekistane atď. Modlili sme sa, rozmýšľali sme a rozprávali sa spolu; hľa-
dali sme spôsob, ako vniesť do toho elementu život. Nechceli sme byť premáhaní beznádejou ale
nádejou. Boh videl túžby našich sŕdc, inšpiroval, povzbudzoval a viedol k hľadaniu praktických po-
stojov. Boli sme si vedomí, že pre tých, ktorí neprežili už nič neurobíme, ale pre preživších Boh
môže niečo cez nás urobiť a priniesť do ich životov zmenu.

V tom čase sme sa modlili za Izrael, ale okrem modlitby táto služba potrebovala byť vyvážená vie-
rou zo skutkov. Videli sme v tom potenciál nádeje pre tých, ktorí to potrebovali. Dohodli sme sa, že

17