Page 4 - Bratstvo202503

Vo veršoch 11-12 sme uisťovaní v tom, že naša viera vychádza z toho, čo hovorí Písmo:
„Lebo Písmo hovorí: Nikto, kto verí v Neho nebude zahanbený; „Lebo nieto rozdielu medzi
Židom a Grékom, lebo ten istý Pán je Pánom všetkých, bohatý naproti všetkým, ktorí Ho
vzývajú.“ Potom nasledujú otázky – „Ale ako budú vzývať meno toho v ktorého neuverili?
A ako uveria v toho o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A zase, ako budú ká-
zať, keď nebudú poslaní?“ Podľa tohto slova môžeme vidieť, že vzývanie predchádza vie-
ra, vieru predchádza počúvanie; počúvanie predchádza kázanie a kázanie predchádza
poslanie. To znamená, že najprv poslanie, potom kázanie, nasleduje počúvanie, ktoré pô-
sobí vieru a nakoniec vzývanie Mena Pánovho na spasenie. Vidím v tom Boží poriadok:
poslanie – kázanie – počúvanie – viera – spasenie. Nie je možné v tomto poriadku niečo
preskočiť.

Spasenie začína poslaním; pokračuje kázaním a končí vierou, ktorá je začiatkom nášho
vzťahu a chodenia s naším Bohom. Poďme tam, kde to začína - „POSLANIE“. Nejde to len
tak, že šupnem rovno do kázania, lebo vedie to k závislosti na svojej sile a nie na Božej
moci. Nemôžem poslať sám seba ku kázaniu, ale potrebujem byť poslaný tým, ktorým som
povolaný, Bohom. V zbore v Antiochii, ktorého súčasťou bol apoštol Pavol, niektorí boli
prorokmi, evanjelistami, pastiermi a učiteľmi: „A keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal
Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal.
Vtedy, keď sa boli postili, pomodlili sa a položili na nich ruky a prepustili ich. A oni teda súc
vyslaní od Svätého Ducha prišli dolu do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. A keď
prišli so Salaminy, zvestovali Slovo Božie v synagógach Židov a mali so sebou i Jána slu-
žobníka“ (Sk 13:2-5). Súčasťou poslania je povolanie – som poslaný k dielu, ku ktorému
som povolaný. Koho pošlem a kto nám pôjde? (Iz 6:8).

Šalom,

Stanislaw Gawel

4