Page 9 - Bratstvo202506

v ohni (Ex 19:16-19). V židovskom učení sa hovorí, že zostúpil oheň a dotkol sa každého, kto tam
bol prítomný, aby každý mohol prehlásiť, že porozumel, a že zostane verný Bohu. Tiež sa tam
hovorí, že sa k nim počas tých siedmych týždňov pridalo veľa ľudí, a teda, keď oheň zostúpil, boli
tam prítomné mnohé „národy“.

Boh k nim hovoril takým spôsobom, že nebolo ani najmenších pochýb, že na nich spočinula Bo-
žia sláva, a že im Boh ukazuje smer, ktorý majú v živote nasledovať ako Jeho živí svedkovia. Boh
chcel byť ich Bohom a prebývať medzi nimi. Preto im nariadil, aby vybudovali prechodný príbytok
pre slová Jeho zmluvy tak, aby ho mohli prenášať, keď im Hospodin prikáže sa sťahovať
(Ex 40:34-38).

Keď ľud prišiel do zasľúbenej zeme, vybudoval Bohu stály príbytok – chrám. Keďže ľud sa už
viac nemal sťahovať, Boh mohol prebývať medzi svojím ľudom. Mal však ešte nastať čas, keď sa
ľudia mali opäť presúvať. Tentokrát však nie ako jedno telo, ale roztrieštené skupiny rôznymi
smermi. Chrám mal byť zničený a ľudia rozptýlení.

Učeníci sa zhromaždili na Šavuot, a vtedy sa to stalo. Boh na nich zostúpil v ohni a každého
z nich sa dotkol, takže porozumeli, že k nim hovoril Boh a pomazal ich na cesty, ktoré mali pred
sebou. Boží Duch opäť pracoval, keď viedol svoj ľud cez pustatinu. Šíril Dobrú správu a oni sa
stali živými chrámami (2Kr 6:16). Nemal odísť od židovského ľudu, ale ísť s ním. Jedného dňa ich
Pán privedie naspäť do tejto krajiny, aby tu čakali na návrat Mesiáša (Iz 49:8-18).

Tieto prvé sviatky sú jasným posolstvom a obrazom Božej milosti. Boh poslal najskôr svojho Sy-
na pre našu spásu a potom Ducha Svätého, aby sme tej spáse porozumeli a vedeli, ako v Ňom
žiť. Ale, končí to tým? Zdá sa, že raná cirkev to tak učila. Pán sa však jedného dňa vráti (Sk 1)
a my musíme byť pripravení. Podobenstvo o pochabých pannách nás vystríha, aby sme bdeli
a boli pripravení na Jeho príchod. Ale ak nevieme ako bdieť, ako môžeme byť pripravení?
Sviatky sú tieňom budúcich vecí a vedú nás k bdelosti (Kol. 2:16-17).

Druhý krok je zavŕšený, porozumeli sme spaseniu.

Hneď ako máme Božie slovo vo svojich srdciach, usvedčuje nás z našich hriechov a vedie nás
k pokániu. Preto je vyhradený čas medzi prijatím Slova a dňom, keď sa máme zhromaždiť pred
Pánom na Roš Hašana.

(Vyňaté z brožúrky „Naše stratené dedičstvo“)

9