Page 16 - Bratstvo202510

Na Ukrajine je viac ako 2000 miest, kde bolo v rokoch náboženského šialenstva zavraždených
viac ako milión židovských mužov, žien a detí. Vždy som chcel navštíviť mesto Stanislawow (dnes
Ivano-Frankivsk), kde sa dvaja členovia Einsatzgruppe (smrtiacej jednotky) môjho otca zúčastnili
krvavej nedele. 26.júla 1941 sa Wilhelm a Johann Mauer podieľali na zabití 12 000 Židov, ktorí
boli pochovaní v masovom hrobe.

Na všetkých našich destináciách nás privítali židovskí ľudia, ktorí boli viditeľne dojatí našim po-
káním a láskou, ktorú sme im preukázali. Článok Michaila Kranovského v Czernowitzer Zeitung
krásne vyjadril ich radosť a prijatie zmierenia, ktoré sa podľa môjho názoru do toho dňa nikdy
neuskutočnilo. Bol to nový deň a my sme to cítili od začiatku, keď sme sa modlili na rôznych pa-
mätných miestach.

Po príchode po náročných cestách s výmoľmi hlbokými natoľko, že by sa v nich dal zaparkovať
kamión, začalo pršať, čo jedinú cestu premenilo na blato. (Môj plán, ako sa vyrovnať s blatom, bol
vyhrnúť si nohavice a obuť si žabky. Hoci mi to veľmi dobre poslúžilo, bolo trochu nepríjemné
pozdravovať významné osobnosti v tomto oblečení.)

Ortodoxní a mesiášski Židia, biskupi z Ukrajinskej ortodoxnej cirkvi, predstavitelia vlády z Rumun-
ska a Lotyšska spolu s veriacimi z celej Európy sa zišli na bohoslužbe pokánia v Kostyntsi. V polo-
vici slávnostného podujatia sa nad nami začali tvoriť tmavé mraky. Náhle sa rozpútala búrka, ktorá
hrozila ukončiť naše bohoslužby a odfúknuť náš altánok a všetko a všetkých. Kým silní muži držali
stan, mesiášsky rabín čítal s rastúcim odhodlaním mená všetkých obetí zabitých na tomto mieste.
Pretože nás Božia milosť nezastavila, búrka odfúkla tmavé mraky, vychádzajúce slnko vysušilo
zem a umožnilo nám vyjsť na suchú zem!

Po mnohých ďalších rovnako nezabudnuteľných udalostiach sme sa vybrali do Kyjeva na prezi-
dentské modlitebné raňajky, ktorej sa zúčastnilo 1200 ľudí z celého sveta. Okrem inšpirujúcich
svedectiev a vzrušujúcich prejavov tam boli úprimné a hlboké modlitby tých, ktorí verili, rovnako
ako my, že spása Ukrajiny nezávisí od americkej pomoci alebo politických kompromisov, ale od
národného pokánia tohto kresťanského národa. Jedným z najšokujúcejších faktov bolo, že Rusko
sa zameriava na evanjelikálnych kresťanov, ničí ich kostoly, zabíja pastorov a unáša deti. K dneš-
nému dňu bolo 19 000 detí unesených od svojich rodičov a odvezených do Ruska.

Uprostred týchto triezvych faktov bolo potešením navštíviť KEMO, jednu z najväčších mesiáš-
skych zborov na svete. Ich uctievanie a láska k Pánovi a ich láskavosť voči nám boli tak inšpirujú-
ce, že som chcel zostať navždy, hoci som mal ťažkosti zdieľať posolstvo, ktoré Boh dal trpiacemu
národu:

„Rusi dnes robia Ukrajincom to, čo Ukrajinci robili Židom pred 80 rokmi, a Boh trestá deti za hrie-
chy ich rodičov až do tretej a štvrtej generácie“ (Ex 20:5).

Ako človek, ktorý musel znášať toto prekliatie v dôsledku účasti svojich predkov na holokauste,
som bol v jedinečnej pozícii, aby som s láskou svedčil o realite Božieho slova a zázraku Jeho
uzdravenia a oslobodenia. Ľudia boli hlboko dojatí. Mojou nádejou a modlitbou bolo a stále je, aby
nastal národný deň pokánia. Napísal som to v liste prezidentovi Zelenskému a tento list sme mohli
16