Page 7 - Bratstvo202601

Kým kresťania môžu mať mnoho otázok pre Boha, väčšina z nich ani nepomyslí na tie
veľmi dôležité a výnimočné chvíle, keď im Boh kladie svoje otázky. Zvyčajne ľudia kladú
otázky, aby získali konkrétne informácie, ale keď Boh kladie otázku, nehľadá informácie.
Vševedúci Stvoriteľ vyhlasuje, že už má dokonalé a úplné vedomosti o všetkom vo svojom
stvorení. Nič Ho neprekvapí, pretože už pozná odpovede na svoje otázky.

V Exoduse 4:2 bola Mojžišovi položená nasledujúca otázka: „A Pán mu povedal: ‚Čo máš
v ruke?‘ A on odpovedal: ‚Palicu.‘“ Bola to veľmi jednoduchá a priama otázka, na ktorú
Všemohúci Boh, veľký JA SOM, vedel, že Mojžiš drží iba kus mŕtveho dreva, bežnú pas-
tiersku palicu. Ale Mojžiš, nechcúc byť neúctivý k takej zrejmej otázke, odpovedal tým, že
konštatoval to, čo bolo zrejmé. Všetko, čo sa týkalo tohto stretnutia, bolo tak zrejme jedno-
duché, že pôvodná otázka vyvoláva jemnejšiu otázku: „Aký bol skutočný Boží zámer?“

Mnohokrát nám Boh kladie veľmi jednoduchú otázku, aby upriamil našu pozornosť na po-
tenciál zázrakov. My vidíme kus dreva a Boh vidí nástroj znamení a zázrakov. Príliš často
je naše videnie obmedzené na prirodzenú sféru, ale Otec vidí nadprirodzený potenciál,
ktorý už máme. Mojžiš čoskoro zistil, že jeho palica bola predĺžením Božej božskej moci.
To, čo bolo pre ostatných len kusom dreva, bolo v skutočnosti osobným prostriedkom pre
nadprirodzenú vôľu a zámer Všemohúceho Boha. Otec chce, aby sme pochopili, že môže
použiť to, čo už máme, na založenie Božieho kráľovstva v našom prostredí. Nevidíme
potenciál toho, čo máme v rukách! Ale Boh hľadá, či sme ochotní dať mu prístup k zdanli-
vo bezvýznamným veciam, ktoré už máme.

Pozrime sa na ďalší príklad tohto Božieho princípu. Podobne v 2. knihe kráľov (kap. 4)
prorok Elizeus sa opýtal vdovy, ktorá mala prísť o svojich dvoch synov, ktorí mali byť pre-
daní do otroctva veriteľom: „Čo máš v dome?“ Vdova odpovedá: „Tvoja služobnica nemá
v dome nič okrem džbánu oleja!“ Prorok jej potom povie: „Choď, požičaj si od všetkých
svojich susedov veľké nádoby, aj prázdne, nie málo.“ Táto chudobná vdova poslúchla toto
nepraktické slovo a malé množstvo oleja sa zázračne znásobilo, až kým neboli naplnené
všetky nádoby, ktoré nazbierala. Oleja bolo toľko, že keď ho predala, nielenže splatila svoj
dlh, ale ona a jej dvaja synovia mohli žiť z výnosu, ktorý jej zostal (verš 7). Na prvý pohľad
sa jej situácia zdala beznádejná, ale viera v Slovo nasledovaná činom premenila „to málo“
na nadprirodzenú hojnosť. V prirodzenom svete naliatie malého množstva oleja z jednej
nádoby do druhej nespôsobí jeho zvýšenie. Kto by tomu uveril! No keď niekto je zúfalý, má
väčšiu ochotu vykročiť vo viere v Božie Slovo a tak uvoľní Jeho moc, ktorá mení okolnosti.
Skutky viery vedú k zázraku. Tento úryvok opäť poukazuje, že bola jednoducho požiadaná
o to, čo už mala, a Boh odmenil jej poslušnosť voči Jeho Slovu zázrakom.

7