Page 3 - Bratstvo202104

Drahí súrodenci.

Tu je slovo zo Slova pre vás.

„Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti!“ (Príslovia 23:12)

Keďže je to príkaz, tak nemáš na výber, len zaviesť svoje srdce ku kázni a obrátiť svoje uši k rečiam
známosti. Keď zoberieš vážne, čo je tu napísané a v poslušnosti ho dáš do praxe, tak tvojmu srdcu
neostáva nič iné len sa podriadiť kázni a tvojim ušiam sa obrátiť k slovám známosti. Všimni si, že tu
nejde o nekonečný proces, ale o dotiahnutie vecí do konca. To znamená, že ja a ty sme tu na to,
aby sme pomohli našim srdciam a ušiam vykonať to, čo tu je napísané – naplniť Božie očakávanie.

Napomínanie je Božím nástrojom k formovaniu a uspôsobeniu našich sŕdc poslúchať nášho Boha.
V tomto verši Božieho Slova sa hovorí súbežne o napomínaní a počúvaní. Boh jasne hovorí synom
a dcéram domu Izraela jedno aj druhé: „Každé prikázanie, ktoré ti ja prikazujem dnes, budete
ostrihať, aby ste ich činili, aby ste žili a rozmnožili sa a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem,
ktorú prisahal Hospodin vašim otcom. A budeš pamätať na všetky cesty, ktorými ťa viedol Hospodin,
tvoj Boh, toto už štyridsať rokov po púšti, aby ťa ponížil, aby ťa skúsil, aby sa zvedelo, čo je v tvojom
srdci, či budeš ostrihať jeho prikázania a či nie. A ponížil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil
mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť
bude človek. Tvoje rúcho sa nezodralo na tebe, a tvoja noha neopuchla toto už štyridsať rokov.
A budeš vedieť vo svojom srdci, že ako človek kázni svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, kázni
teba. A teda budeš zachovávať prikázania Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po Jeho cestách
a aby si sa Ho bál. Lebo Hospodin, tvoj Boh ťa vovedie do krásnej zeme dobrej, do zeme potokov,
ktoré majú hojnosť vody, do zeme pramenných studní a hlbín, vyvierajúcich po údoliach a po
vrchoch, do zeme pšenice, jačmeňa, viníc, fíg a granátových jabĺk, do zeme olív a medu, do zeme,
v ktorej nebudeš jesť chleba po chudobne; nebudeš v nej mať nedostatku, v zemi, v ktorej kamene
sú železo, a z jej vrchov budeš sekať meď. A keď budeš jesť a nasýtiš sa, budeš dobrorečiť
Hospodinovi, svojmu Bohu, na tej krásnej zemi dobrej, ktorú ti dal. Vystríhaj sa, aby si nezabudol na
Hospodina, svojho Boha, takže by si neostríhal Jeho prikázaní, Jeho súdov a Jeho ustanovení,
ktoré ti Ja prikazujem dnes!“ (Deuteronomium 8:1-11)

V týchto slovách vidím obrovský záujem nebeského Otca o úzky vzťah s človekom, ktorého stvoril
na svoj obraz a svoju podobu. Zároveň túžbu po tom, aby Jeho synovia a dcéry boli na mieste,
ktoré pre nich predurčil. Podmienkou tohto vzťahu je, aby srdcia Jeho detí boli privedené ku kázni
a ich uši obrátené k rečiam Božej známosti. Toto všetko je pre naše dobro a radosť pre nášho
nebeského Otca. Rodí sa to v poslušnosti a v bázni Božej, v láske a túžbe po vzťahu s Ním. Boh
nás miluje, ale aj varuje, aby sme neodbočili z cesty, na ktorú nás postavil: „Ale budeš pamätať na
Hospodina svojho Boha, lebo On je ten, ktorý ti dáva silu, aby si nadobudol bohatstva, aby postavil
svoju zmluvu, ktorú prisahal tvojim otcom, ako je tomu dnes. Lebo stane sa, keby si predsa len
zabudol na Hospodina, svojho Boha, a išiel by si za inými bohmi a slúžil by si im a klaňal by si sa im,
svedčím proti vám dnes, že istotne zahyniete. Ako národy, ktoré Hospodin zahubí spred vašej tvári,

3