Page 4 - Bratstvo202104

tak zahyniete, pretože ste nepočúvali na hlas Hospodina, svojho Boha.“ (verše 18-20) Je to znova
a znova o napomínaní svojho srdca a ochote počúvať na Boží hlas.

Otvoriť sa na Božiu kázeň a počúvanie Jeho hlasu, znamená, otvoriť sa pre vzťah lásky s nebeským
Otcom, „Lebo koho Pán miluje, toho kázní, a švihá každého, koho prijíma za syna. Ak znášate
napomínanie, Boh sa vám podáva ako synom. Lebo kde je nejaký syn, ktorého by otec
nevychovával prísne? Ale ak ste bez takej výchovy, akú podstupujú všetci, potom nie ste synovia,
ale nemanželské deti. Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich; či
sa teda o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme žili? Lebo aj otcovia nás krátky čas
vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo dobré, no On nás vychováva pre naše dobro, aby sme
mali účasť na Jeho svätosti.“ (Hebrejom 12:6-10) Niet synovstva bez vychovávania a výchova
uvoľňuje Božiu lásku a svätosť v nás, aby sme videli Boha takého, aký je: „Pozrite, akú lásku nám
dal Otec – aby sme sa volali deťmi Božími a sme nimi!“ (I Ján 3:1) A bez posvätenia, nikto neuvidí
Pána. (Hebrejom 12:14)

Žiadne napomínanie nie je moc príjemné, ale keď sme napomínaní potrebujeme pozerať
do budúcna a vidieť ten konečný výsledok: „A pravda nijaká prísna výchova, keď je prítomná, nevidí
sa byť radostná, ale smutná; avšak neskoršie pokojným ovocím spravodlivosti odpláca tým, ktorí
boli ňou vycvičení.“ (Heb 12: 11) Keď to nevzdáme, budeme posilnení: „Preto posilnite opustené
ruky a zomdlené kolená vzpriamte a robte priamu cestu svojimi nohami, aby to, čo je krivé,
nevybočilo, ale bolo radšej uzdravené.“ (verše 12-13) Áno, toto si žiadajú všetci, ktorí sú ochotní
učiť sa od Boha, chodiť so svojim Bohom a konať Jeho vôľu: „Nauč ma činiť tvoju vôľu, lebo si ty môj
Boh; tvoj dobrý Duch nech ma vedie po rovnej zemi.“ (Žalm 143:10)

Šalamún bol kráľom od Boha a bol obdarovaný múdrosťou. Knihu Prísloví začína takto: „Príslovia
Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa, poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám
rozumnosti, dosiahnuť kázne rozumu, spravodlivosti, súdu, priamosti, dať prostým opatrnosť,
mládencovi známosť a dômyselnosť.“ (Príslovia 1:1-4) Vo veršoch 7-9 pokračuje takto: „Bázeň
Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni. Poslúchaj, môj synu,
kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky. Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave
a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.“ Následne hovorí, že karhanie uvoľňuje pomazanie Svätého
Ducha a Božie poznanie: „Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo svojho ducha
a oznámim vám svoje slová!“ (verš 23)

Týchto rád ohľadne karhania Šalamún má viac: „Môj synu, neopovrhuj kázňou Hospodinovou
a nech sa ti neprotiví Jeho káranie. Lebo toho, koho miluje Hospodin, karhá, a to ako otec syna,
ktorého má rád.“ (3:11-12); „Počujte synovia, kázeň otcovu a pozorujte, aby ste poznali
rozumnosť.“ (4:1) Verš 13: „Chyť sa kázne a nepusti; maj na ňu obrátený pozor, lebo ona je tvojim
životom.“; „...Ej, ako som nenávidel kázne a moje srdce pohŕdalo napomínaním!“ (5:12); „Prijmite
moju kázeň a nie striebro a známosť radšej ako výborné zlato.“ (8:10) „Poslúchajte kázeň a buďte
múdri a neodmietnite!“ (8:33); „Cestou k životu putuje ten, kto prijíma kázeň; ale ten, kto opúšťa
napomínanie, blúdi.“ (8:17); Ten, kto miluje kázeň, miluje známosť, a ten, kto nenávidí karhania, je
ako hovädo.“ (12:1); „Múdry syn prijíma kázeň otcovu, ale posmievač nepočúva výčitky.“ (13:1);
„Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude

4