Page 4 - Bratstvo202105
P. 4

Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je váš Boh, a nepoznali ste ho, ale ja ho znám.
       A  keby  som  povedal,  že  Ho  neznám,  bol  by  som  vám  podobným  luhárom;  ale  Ho  znám
       a  zachovávam  Jeho  slovo.“  (Ján  8:54-55)  Ježiš  si  nedával  servítok  na  ústa,  keď  sa  rozprával
       s náboženskými vodcami, ale hovoril rázne, rozhodne a v Duchu rozlišovania. Môj Pán mal v tom
       jasno – „Chválu od ľudí neprijímam, ale som vás poznal, že lásky Božej nemáte v sebe. Ja som
       prišiel  v  mene  svojho  Otca,  a  neprijímate  ma;  keby  prišiel  iný  vo  svojom  vlastnom  mene,  toho
       prijímate.  Ako  vy  môžete  uveriť,  ktorí  prijímate  chválu  jedni  od  druhých  a  chvály  od  samého,
       jediného  Boha  nehľadáte.“  (Ján  5:41-44)  Náboženstvo  hľadá  uznanie  a  chválu  pre  seba.
       Náboženský založený človek vie pochváliť druhých, ale tiež hľadá chválu od druhých ľudí pre seba.
       Preto Ježiš hovorí lásky Božej nemáte v sebe. Láska Božia nerodí sa z náboženského ducha –
       z toho sa rodí len chvála pre samého seba. Láska Božia je uvoľňovaná v nás skrze Ducha Svätého
       – „...láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.“ (Rimanom
       5:5) Láska Božia vyliata skrze Svätého Ducha v nás, uvoľňuje chválu pre Boha. To je to, čo hovorí
       Ježiš – „...lásky Božej nemáte v sebe.“ Preto nehľadáte lásku Božiu, ale lásku pre seba a jeden pre
       druhého. Toto je tá príčina – deficit lásky, ktorý pôsobí (spúšťa) deficit chvály pre nebeského Otca.

       A čo telo?

       Taktiež  telo  hľadá  a  žiada  si  chválu  pre  telo.  Biblia  nás  povzbudzuje  –  „Choďte  Duchom
       a nevykonáte žiadosti tela.“ (Galaťanom 5:16) Chodenie Duchom je našou ochranou, aby chvála,
       ktorá patrí len Bohu, nebola presmerovaná na nás samých. Náboženstvo nepozná Svätého Ducha,
       nepozná  Božiu  lásku,  nepozná  chválu  pre  Boha,  nepozná  tiež  chodenie  Duchom  a  preto  hľadá
       si chválu pre seba. Na Ježiša zostúpil Svätý Duch: „A keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody,
       a hľa otvorili sa mu nebesia, a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval akoby holubica a prichádzal
       na neho. A hľa bolo počuť hlas z neba, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi
       zaľúbilo.“ (Matúš 3:16-17)  Ježiš chodil Duchom – „Ježiš, plný Svätého Ducha...bol vodený Duchom
       na púšti...“ (Lukáš 4:1) Ježiš bol plný Ducha, chodil Duchom, miloval Nebeského Otca a dával Mu
       vo všetkom slávu, chválu a česť: „Otče...Ja som ťa oslávil na zemi, dielo som vykonal, ktoré si mi
       dal, aby som vykonal.“ (Ján 17:4) Ježiš prišiel v tele, ale nehľadal chválu pre telo, ale naplnenie vôle
       Otcovej. Telo hľadá chválu pre telo, pre seba, ale Duch Boží v duchu človeka, hľadá chválu pre
       nebeského Otca.

       Kým sa chválila prvá cirkev, prví učeníci?

       Pavol hovorí takto „...Duchom  Božím slúžime Bohu a chválime  sa v Kristu Ježišovi a nedúfame
       v tele...,“ (Filipanom 3:3) Ďalej hovorí „...hoci by som ja mohol dúfať i v tele. Ak si niekto mysli, že
       môže dúfať  v tele, ja viac: obrezaný ôsmeho dňa, z rodu izraelského, z pokolenia Benjaminovho,
       Hebrej  z  hebrejov,  podľa  zákona  farizeus,  podľa  horlivosti  prenasledovateľ  cirkvi,  podľa
       spravodlivosti, spravodlivosti v zákone, som bol bezúhonný.“ (verše 4 – 6) Týmito vecami mohol by
       si  získať  priazeň  niektorých  skupín,  zvlášť  tých  náboženských.  Neurobil  som  to  len  kvôli  tomu,

         4
   1   2   3   4   5   6   7   8   9