Page 22 - Bratstvo202109

LEKCIA # 2: NAŠA VIERA VYŽADUJE FLEXIBILITU

Musíme byť schopní pohnúť sa vtedy, keď sa hýbe Boh. Kresťanská história je plná
tých, ktorí spočívali vo svojich záujmoch, čo im bránilo pohnúť sa vtedy, keď sa pohol Boh.
Stánok je chabej štruktúry. Je takmer ako stan, ktorý sa môže postaviť alebo rozložiť za niekoľ-
ko minút. Je citlivý na vietor Svätého Ducha. Je otvorený k nebesiam, je neudržateľný a nemô-
že sa uzatvoriť.
Zdá sa, že celou Bibliou sa tiahol spor medzi pojmom stánku (sukah alebo miškan) a
pojmom domu (bajit). Celá epizóda Štefanovho ukameňovania vyzerá tak, že sa točí okolo tejto
spornej otázky. Štefan povedal svojim poslucháčom, že Dávid “prosil, aby mohol nájsť stánok
Bohu Jákobovmu, ale Šalamún mu potom vystavil dom” (Sk. 7:46-47).
Skutočne, dom je atraktívnejším, pohodlnejším, trvácnejším a príťažlivejším ľudským
príbytkom. Avšak v dome strácame pružnosť nasledovať oblak, strácame citlivosť na vietor a
strácame dôverný kontakt so stvorením a Stvoriteľom.
Biblia očakáva čas prostejšej a jednoduchšej viery. Prorok Ámos hovorí o posledných
dňoch ako o dobe, kedy bude znovu obnovený stánok Dávidov (Ám. 9:11). Ten krehký stan so
svojim slávnym uctievaním a spoločenstvom s Bohom, sa pravdepodobne dotkol židovstva
i kresťanstva viac, než si ktokoľvek z nás uvedomuje. Dávidove uctievanie, jeho žalmy a jeho
nadšenie pred Bohom určite ovplyvnili mnohé vzplanutia prebudenia tak v židovskej, ako i v
kresťanskej histórii. Je pozoruhodné, že niektoré z veľkých prebudení sa skutočne konali
v stanoch, ktoré sú blízke svojou podobnosťou starodávnym stánkom.
Keď máme toto vo svojej mysli, môžeme lepšie porozumieť hnutiu posledných dní, o
ktorých hovorí Ján v Zjavení: “Ajhľa, stánok Boží s jeho ľuďmi, prebývať bude s nimi a oni budú
Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi.” (Zj. 21:3).
Možno bol stánok krehký a nevzhľadnej štruktúry, ale umožňoval Izraelitom pozerať sa
von dvermi stanu a vidieť slávu Božiu, vznášajúcu sa nad nimi v oblačnom alebo ohnivom
stĺpe. V celej ďalšej histórii, tak Izrael, ako i cirkev, rozpredávali duchovnú realitu kvôli ľudské-
mu zabezpečeniu.

LEKCIA # 3: MUSÍME PAMÄTAŤ NA KREHKOSŤ NAŠICH ŽIVOTOV

Keď sedíte v suke a pozorujete vietor, zachytávate šum lístia nad svojou hlavou, pričom
niektoré popadajú okolo vás. Začiatkom týždňa slávnosti Sukót sú listy svieže a zelené, ale
čoskoro uschnú a zvädnú. Verš v Izaiášovi 64:5 sa stáva veľmi výstižným: “Všetci sme zvädli
ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor.”
V súvislosti s pojmom “dom” je pre nás ľahké cítiť niečo trvalé a sebestačné a strácať
pritom pohľad na náš veľmi krátky pobyt na zemi. Ako sprievodca oznamuje pri medzipristátí:
“Zastavíme sa tu len na krátku chvíľu”, stánok tiež hovorí o našej krehkosti a pripomína nám,
že Boh je Ten, ktorý nás zabezpečuje (Jehova Jirech), za čo by sme mali byť vďační. Avšak
samotná hojnosť Božích zaopatrení a požehnania niekedy otupí našu vďačnosť. Najúžasnejšia
vec na Božích požehnaniach je to, že sú vždy nové každý deň (Plač. 3:23). Sú nové každé
ráno - veľká je Jeho vernosť. My sami sme to neurobili.

22