Page 23 - Bratstvo202109

Novozákonný pisateľ často vzťahuje naše telá k stánku (2 Pet. 1:13). Pavel nám pripo-
mína, že “... keď sa stánok nášho príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou
zhotovený, večný v nebesiach” (2 Kor. 5:1).
Tak ako stánok, aj my sme krehkí a slabí a skoro začíname chradnúť. Život je krátky.
Naša nádej nie je v tom, čo nám môže ponúknuť tento svet, ale v tom, čo už Boh pre nás za-
bezpečil, aby sme Mu slúžili teraz tu a na večnosť. Ježiš povedal: “V dome môjho Otca
je mnoho príbytkov, keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto
a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli
tam, kde som ja?” (Ján.14:2‑3). Miesto pre naše trvalé “bydlisko” je vo večnosti.

OBEŤ

Druhým hlavným prvkom sviatku Sukót,
ktorý je sotva spomenutý, je napomenutie obetovať,
čo nachádzame v 3 M. 23:37-39, a ešte plnšie je to
opísané v 4 M. 29:12-20. V týždni sviatku Sukót
mali Izraeliti KAŽDÝ DEŇ prinášať spaľované
(zápalné) obete, zábitné (bitné) obete, obilné obete
a liate obete. Bolo to nákladné a zaberalo to čas.
Predstavte si, že by sme my museli spĺňať
tieto denné požiadavky. Robili by sme to? Máme
takú odovzdanosť Pánovi? Boli by sme ochotní
znášať náklady týchto hojných obetí alebo by sme
si našli výhovorku, aby sme sa vyhli účasti na nich?
Ak je to také ťažké, prečo Boh vyžadoval obete?
Základným zámerom obetí bolo očistenie
od hriechu, takže ten kto uctieval, mohol vstúpiť
do obecenstva s Bohom. Požiadavky boli tvrdé.
Základným princípom je poslušnosť. Boh sa posta-
ral o obetu, ale bol Jeho ľud verný v prinášaní obe-
te na oltár? To si žiadalo vieru.
Bez poslušnosti a viery boli obete bezcenné. Nestačili len motívy obetovať, ak nebolo
pokánie a následná snaha žiť každý deň zbožný život. Môžeme zabudnúť na obetu, ak nie sme
ochotní poslúchať a byť verní.

VIERA BEZ SKUTKOV JE MŔTVA

Podobne platí pre kresťanov, že bez viery a činnosti je obetujúca sa, uzmierujúca smrť
Baránka Božieho bezcenná. Nestačí poznať skutočnosti príbehu. Ak si to osobne neprivlast-
níme a nekonáme vierou podľa toho, potom nebudeme mať zasľúbené spasenie. Je to Boží
dar, ale musíme to prijať a potom to žiť. “Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo
seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.” (Ef. 2:8-9). Avšak Jakub nám vo

23