Page 11 - Bratstvo202112

kráľa, ktorý by si mohol nárokovať jeho trón.

V Herodesovej rade boli muži vzdelaní a nábožní, ktorí nielen čítali a študovali židovské Písmo, ale
ho aj písali a prepisovali s absolútnou presnosťou. Museli vedieť, kde sa má narodiť Mesiáš, no
správa o Jeho narodení očividne zostala nepovšimnutá.

My už vieme, že nie všetci náboženskí vodcovia ignorovali pravdu. Neskôr počas Ježišovho života
Nikodém a Jozef z Arimatie aj ďalší farizeji uverili, že je Mesiáš. Ani Zachariáš najprv neuveril anje-
lovi Gabrielovi. To, že onemel až do Jánovho narodenia ho priviedlo k rozumu a keď sa mu vrátil
hlas, aj on vyznal svoju vieru v prichádzajúceho Mesiáša (Luk. 1:68-79). Znovu to nebol vysoko
postavený a mocný, ale podriadený kňaz, ten najmenej pravdepodobný kandidát na stretnutie
s Pánovým anjelom vo svätyni.

Ponaučenie: Veľkňazi a zákonníci vedeli vo svojej hlave všetko o Bohu a o Mesiášovi, ale vedeli to
aj v srdci a odpovedali s vierou a s chválami? Skôr než začneme týchto ľudí prehnane kritizovať,
spýtajme sa sami seba, či aj my vždy vieme, čo sa píše v Biblii. Neštudujeme ju preto, aby druhí
nepochybovali o našej zbožnosti? A ak aj vieme, čo je v nej napísané, dokážeme vždy podľa toho
žiť?

KRÁĽ HERODES

Herodes nemal právo byť na izraelskom tróne. Bol kráľom Izraela iba podľa mena a on to vedel. Bol
synom Antipatera, ktorý bol vyšším úradníkom Jána Hyrkana, posledného zo židovských kráľov
spomedzi Hasmoneovcov. V roku 48 pred n. l. ho Julius Caesar menoval vládcom nad Judskom.
Jeho syn Herodes sa potom začal šplhať po politickom rebríčku.

Aj Antipater aj Herodes boli Edomci, potomkovia Ézavovej vetvy. Keďže neboli potomkovia Abrahá-
ma, Izáka, Jákoba a Dávida, nemali právo sedieť na izraelskom tróne. No Antipater a neskôr aj
Herodes sa votreli do priazne rímskych panovníkov ako boli Julius Caesar, Markus Antonius a Cae-
sar Augustus a tak ich na tróne držal Rím.

Pre Rimanov to bolo výhodné, lebo Herodes bol schopný správca a staviteľ a bol náruživo oddaný
Rímu. Bol dosť židovský na to, aby bol ako-tak prijateľný pre židovský národ a náboženských vod-
cov, ale nie natoľko kóšer, aby ho prijali úplne. To dávalo Rímu záruku, že sa proti nemu nevzbúri,
ale zároveň to v Herodesovi vyvolalo paranoický strach. Každého, kto sa k nemu dostal príliš blízko,
zabil zo strachu, že ho zvrhne. To sa týkalo aj jeho obľúbenej manželky Mariamne (29 pred n. l.) aj
jeho synov Alexandra a Aristobula (7 pred n. l.). Židovský historik Jozefus napísal vo svojich Staro-
žitnostiach – kapitola 17, že Herodes nechal vyvraždiť rodinu svojho priateľa, lebo niekto prorokoval,
že tá žena bude matkou budúceho izraelského kráľa. Tento záznam pripomína Herodesov rozkaz
zabiť všetkých chlapčekov v Betleheme (Mat. 2:16).

Herodes pochádzal z rodiny a národa, ktorého potomkovia sa nemohli stať veľkňazmi, preto bol
tento úrad od kráľovskej hodnosti oddelený a udelený babylonskému Židovi menom Hananel. Tvrdil,
že je potomkom domu Zádókovho, ktorí tento post tradične zastávali. Herodes zdôrazňoval, že Ha-

11