Page 7 - Bratstvo202112
P. 7

kvôli nej to chcel urobiť tajne, aby ju nevystavil hanbe. No jednej noci sa mu zjavil vo sne anjel
       a ukázal mu pravdu o celej situácii. Keď sa Jozef zobudil, urobil, ako mu prikázal anjel (Mat. 1:24).

       Vo svojich srdciach Jozef a Mária verili Bohu. Aj keď Ho mali nasledovať v takomto neuveriteľne
       úžasnom povolaní, bolo to zároveň neuveriteľne ťažké. Ale aj tak to urobili.

       Ponaučenie: Každý z nás má v živote jedinečné povolanie, ktoré je dôležité pre šírenie Božieho
       kráľovstva. Ale to ešte neznamená, že Boh nám naplnenie tohto povolania uľahčí. Boh nám však
       pomôže ho naplniť, aj keby proti tomu stál materiálny aj duchovný svet. Dôverujte Bohu, že On vám
       dá cestu a myslite na to, že s Ním spolupracujeme ako tím.

       MAJITEĽ UBYTOVNE

       Tohto úbohého muža ľudia po celé storočia odsudzovali. Domnievali sa, že Máriu s Jozefom uložil
       na to najhoršie možné miesto na ubytovanie – do stajne! V skutočnosti to bolo inak. Ubytovňa,
       o ktorej sa píše v Luk. 2:7, nebola taká ubytovňa, aké poznáme dnes. Bola to otvorená miestnosť,
       v ktorej bol pravdepodobne veľký stôl, za ktorý si hostia posadali, aby sa najedli a napili a potom
       si políhali okolo na zem a tam spali. Bolo to verejné miesto, veľmi rušné a určite aj veľmi hlučné –
       niečo ako letisko alebo autobusová stanica. Naopak stajňa bola väčšinou v jaskyni a nie v stodole
       alebo v chlieve. Preto tam bolo teplo a sucho a čo je najdôležitejšie, mali tam súkromie. Pre Máriu
       v jej stave to bolo po ubytovaní v súkromnom dome druhé najlepšie miesto.

       Ponaučenie: Vo svojej láskavosti sa majiteľ ubytovne zachoval k Márii veľmi citlivo a tiež veľmi
       citlivo zareagoval na vedenie Ducha Svätého, vďaka čomu sa podarilo pripraviť presne také pro-
       stredie, do akého sa mal narodiť Ježiš. Je dôležité, aby sme v situáciách, s ktorými sa stretneme,
       boli aj my citliví, aby sme mohli vedieť, že na ne zareagujeme správne.

       PASTIERI

       Títo neotesaní chlapi mali neľahkú prácu starať sa o svoje stáda. Vedeli síce veľa o prírode, o svo-
       jich zvieratách a o pasení, ale nepatrili medzi vzdelancov, učencov alebo hlbokomyseľných nábo-
       ženských vodcov. Stráženie oviec je dosť zapáchajúca záležitosť a navyše spojená s bývaním aj
       spaním pod holým nebom. Preto by to asi neboli prví ľudia, ktorých by ste pozývali k sebe na veče-
       ru alebo ktorým by ste oznamovali narodenie Mesiáša. A predsa to boli práve pastieri, ktorým sa
       Boh vesmíru rozhodol ohlásiť Ježišove narodenie (Luk. 2:8-14).

       Pán  Boh  si  nevybral  starostu  Betlehema,  významných  obchodníkov  alebo  najvyšších  rabínov
       v meste. Vybral si niekoľko obyčajných pastierov. Možno to bolo preto, že Boh poznal ich srdcia.
       Oni sa rozhodli, že uveria anjelskému zjaveniu a šli do mesta hľadať dieťatko. A keď Ho našli, chvá-
       lili Ho, rozpovedali celému mestu, čo sa stalo a vrátili sa k svojim stádam ďakujúc Bohu, že mohli
       vidieť Mesiáša.

       Ponaučenie: Keď sa tak zamyslíme nad vlastným postavením vo svojom živote, mnohokrát nemô-
       žeme uveriť, že by nás Boh mohol použiť na niečo dôležité. Príbeh pastierov však potvrdzuje, že


                                                                             7
   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12