Page 3 - Bratstvo202405

Drahí súrodenci,

tu je slovo zo Slova pre vás.

„...Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ (Ján 1:29)

Istotne ste zaregistrovali veľa šumov; najprv okolo zatmenia slnka a potom okolo červených jalovíc.
Niektorí komunikovali veci, ako by si boli sto percent istí, že je to už koniec a že Pán prichádza. Do-
konca som počul, že po 24. apríli by sme nemali už nič plánovať, lebo je to jasné, čo sa ide diať.

S odstupom času však vidíme, že všetko, čo rozprávali ľudia, bolo len ľudským prianím a nie vôľou
Božou. Informácie o tom, že Židia idú obetovať na chrámovom vrchu, boli doslova „kresťanským
náboženským prianím“. Informácie, ktoré sa šírili, stali sa ohrozujúce pre židovskú Diaspóru a pre
samotný Izrael. Hamas si to zobral ako dostatočný podnet k šíreniu nenávistnej propagandy o tom,
že mešita Al Aksa je v ohrození a treba ju chrániť. Začalo to masakrom 7-ho októbra. Nenaplnené
veci vôbec neznamenajú, že sa to nestane, ale znamenia konca a príchodu Pána potrebujú Božie
časovanie. Taktiež neočakávame na príchod znamení, ani na príchod antikrista, ale na príchod Pá-
na pánov a Kráľa kráľov, na príchod Víťaza víťazov. Tieto veci určuje a rozhoduje o nich samotný
Boh „...o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám môj Otec“ (Matúš
24:36 + Marek 13:32).

Ako je to možné, že okrem Otca aj ty to vieš? K tejto príležitosti chcem sa teba spýtať – vnímaš veci
vertikálne a potom horizontálne alebo len horizontálne? Naše horizontálne hľadenie potrebuje byť
konfrontované pohľadom Otca svetiel zhora. Zastrešenie Otcom zhora je našou ochranou pred zvo-
dom.

Biblia hovorí, že „...keď prišla plnosť času poslal Boh svojho Syna, narodeného zo že-
ny...“ (Galaťanom 4:4). Tak, ako prišla plnosť času Ježišovho príchodu na túto zem, Jeho smrti na
kríži, pochovania do hrobu, vzkriesenia a následne na nebo vstúpenia, tak v plnosti čias príde znova
a nič nezastaví Jeho príchod. Všetko sa odohrá v Božom čase a na JEHO slávu. Nemôžme svojím
rozmýšľaním alebo svojimi názormi ťahať Boha na miesta, na ktorých Ho my chceme mať; niečo
k tomu pridať, alebo niečo z tohto ubrať. On sa neprispôsobí nášmu spôsobu rozmýšľania, ale my
potrebujeme splynúť s Jeho myšlienkami a chodiť po Jeho cestách, lebo sú vyššie od našich.

Tento úvod píšem v období Pesachu, keď Židia po celom svete si pripomínajú zázračný odchod
z otroctva Egypta a všetko, čo toto predchádzalo a sprevádzalo. Samozrejme je to kus vzácnej his-
tórie židovského ľudu, ktorú popisuje Biblia. Mení to však ľudské životy, alebo je to len pekná spo-
mienka? Krv pesachového baránka bola krvou ochrany pred duchom smrti a záchrany pred otroc-
tvom Egypta. Nebola to však večná záchrana. Žijeme v čase duchovného konfliktu obeti baránkov,
ale Baránok Boží je nenahraditeľný, lebo „...keď prišiel Kristus, veľkňaz (Kohen Gadol) budúceho
dobrého, väčším a dokonalejším stanom nie učineným rukou, to je nie stanom tohto stvorenia, ani
nie krvou kozlov a teliat, ale svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. Lebo ak krv kozlov

3