Page 3 - Bratstvo202408
P. 3

Drahí súrodenci, tu je slovo zo Slova pre vás.

      „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Boh každého potešenia,
      ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súže-
      ní, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha“ (1Kor 1:3-4).

      Boh je Bohom milosti a na základe tohto Slova vidíme, že On je Otcom milosrdenstiev a Bohom
      každého potešenia, ktorý nás teší v každom našom súžení. Je to krásne a ešte krajšie v tom, že
      pochádza to od Božieho  trónu, Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani nejakého zatienenia v od-
      vrátení (Jak 1:17). Božie atribúty sa opakujú na rôznych miestach. Boh nám pripomína, že On je
      Otcom  milosrdenstiev  a  milosti.  David  hovorí:  „Milosrdný  a  milostivý  je  Hospodin,  zhovievavý
      a mnohej milosti. Nebude stále vyhľadávať spor, ani nebude na veky držať hnev. Nerobí nám podľa
      našich hriechov ani nám neodpláca podľa našich neprávosti“ (Ž103:8-11). V knihe Exodus je napí-
      sané, že Boh išiel okolo a volal: „...Hospodin, Hospodin, silný Boh milostivý a milosrdný, dlho zho-
      vievavý a veľký, ohľadne milosti (dobrotivosti) a pravdy...“ (Ex 34:6). Keď Mojžiš počul Božie vola-
      nie, „...rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa“ (verš 8). Dávid volal k Bohu v prostred súženia. Videl
      Boha takého, aký je: „Ale ty Pane si silný Boh plný milosrdenstva a milosti, zhovievavý, mnohej mi-
      losti a pravdy“ (Ž 86:15). Boh si hľadá nástroj, cez ktorý bude zjavovať svoje milosrdenstvo.

      Biblia hovorí, že jeden deň Ježiš stoloval za stolom so svojimi učeníkmi a prišli mnohí publikáni
      a stolovali spolu s nimi (Mt 9:10-13). Keď to videli tí „náboženskí“, spýtali sa učeníkov, prečo ich uči-
      teľ je s hriešnikmi. Ježiš to počul a povedal im: „...Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Lež iďte
      a naučte sa čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale
      hriešnych k pokániu“ (verše 12-13). Bolo to slovo pre náboženských, ale toto slovo je aj pre nás,
      ktorí chodíme v Ježišových šľapajach. Naše pozeranie na ľudí a prístup k nim by malo predchádzať
      milosrdenstvo Nebeského Otca. Ľudia by mali byť zasiahnutí Božím milosrdenstvom ešte predtým,
      ako im niečo povieme. Ježiš sa pozeral na jednotlivcov a zástupy očami milosrdenstva Nebeského
      Otca: „A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou (milosrdenstvom) bol pohnutý nad nimi, že boli zmo-
      rení a rozptýlení, ako ovce, nemajúce pastiera“ (Mt 9:36). Milosrdenstvo ovplyvňuje spôsob, akým
      pozeráme na ľudí; chráni nás, aby sme ich neodpísali skôr, ako im budeme hovoriť o Božej láske
      a o Božej milosti. Preto farizeji odsúdili hriešnikov, ktorí sedeli s Ježišom pri stole. Nie len hriešni-
      kov, ale aj samotného Ježiša. Pohľad ich očí nebol filtrovaný milosrdenstvom, ale kontrolovaný te-
      lesnosťou a náboženstvom; boli to postačujúce podmienky na to, aby sa cez nich prejavil duch od-
      súdenia. „...Milosrdenstvo (ľútostivosť) sa chváli proti súdu“ (Jak 2:13).

      Ježiš sa pozeral na rôzne situácie a životy ľudí okolo očami Otca milosrdenstiev. Príkladom je žena,
      ktorá bola odsúdená na ukameňovanie (Jn 8:1-11). Rozsudok smrti urobili nad ňou tí, ktorý boli mo-
      tivovaní  k  tomu  duchom  náboženstva  a  nie  duchom  života.  Ježiš  jej  však  odpustil  a  prepustil
      k novému životu; povediac jej, aby viacej nehrešila (verš 11).

      Ako sa pozerám na ľudí ja? Vidím ich v Božom priestore, alebo sa snažím ich posunúť niekam inde,
      na miesto odsúdenia a popravy? Biblia nám hovorí, aby sme vytrhávali tých, ktorí sú jatí na smrť

                                                                             3
   1   2   3   4   5   6   7   8