Page 3 - Bratstvo202408
P. 3
Drahí súrodenci, tu je slovo zo Slova pre vás.
„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Boh každého potešenia,
ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súže-
ní, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha“ (1Kor 1:3-4).
Boh je Bohom milosti a na základe tohto Slova vidíme, že On je Otcom milosrdenstiev a Bohom
každého potešenia, ktorý nás teší v každom našom súžení. Je to krásne a ešte krajšie v tom, že
pochádza to od Božieho trónu, Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani nejakého zatienenia v od-
vrátení (Jak 1:17). Božie atribúty sa opakujú na rôznych miestach. Boh nám pripomína, že On je
Otcom milosrdenstiev a milosti. David hovorí: „Milosrdný a milostivý je Hospodin, zhovievavý
a mnohej milosti. Nebude stále vyhľadávať spor, ani nebude na veky držať hnev. Nerobí nám podľa
našich hriechov ani nám neodpláca podľa našich neprávosti“ (Ž103:8-11). V knihe Exodus je napí-
sané, že Boh išiel okolo a volal: „...Hospodin, Hospodin, silný Boh milostivý a milosrdný, dlho zho-
vievavý a veľký, ohľadne milosti (dobrotivosti) a pravdy...“ (Ex 34:6). Keď Mojžiš počul Božie vola-
nie, „...rýchle sklonil hlavu k zemi a klaňal sa“ (verš 8). Dávid volal k Bohu v prostred súženia. Videl
Boha takého, aký je: „Ale ty Pane si silný Boh plný milosrdenstva a milosti, zhovievavý, mnohej mi-
losti a pravdy“ (Ž 86:15). Boh si hľadá nástroj, cez ktorý bude zjavovať svoje milosrdenstvo.
Biblia hovorí, že jeden deň Ježiš stoloval za stolom so svojimi učeníkmi a prišli mnohí publikáni
a stolovali spolu s nimi (Mt 9:10-13). Keď to videli tí „náboženskí“, spýtali sa učeníkov, prečo ich uči-
teľ je s hriešnikmi. Ježiš to počul a povedal im: „...Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Lež iďte
a naučte sa čo je to: Milosrdenstvo chcem a nie obeť. Lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale
hriešnych k pokániu“ (verše 12-13). Bolo to slovo pre náboženských, ale toto slovo je aj pre nás,
ktorí chodíme v Ježišových šľapajach. Naše pozeranie na ľudí a prístup k nim by malo predchádzať
milosrdenstvo Nebeského Otca. Ľudia by mali byť zasiahnutí Božím milosrdenstvom ešte predtým,
ako im niečo povieme. Ježiš sa pozeral na jednotlivcov a zástupy očami milosrdenstva Nebeského
Otca: „A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou (milosrdenstvom) bol pohnutý nad nimi, že boli zmo-
rení a rozptýlení, ako ovce, nemajúce pastiera“ (Mt 9:36). Milosrdenstvo ovplyvňuje spôsob, akým
pozeráme na ľudí; chráni nás, aby sme ich neodpísali skôr, ako im budeme hovoriť o Božej láske
a o Božej milosti. Preto farizeji odsúdili hriešnikov, ktorí sedeli s Ježišom pri stole. Nie len hriešni-
kov, ale aj samotného Ježiša. Pohľad ich očí nebol filtrovaný milosrdenstvom, ale kontrolovaný te-
lesnosťou a náboženstvom; boli to postačujúce podmienky na to, aby sa cez nich prejavil duch od-
súdenia. „...Milosrdenstvo (ľútostivosť) sa chváli proti súdu“ (Jak 2:13).
Ježiš sa pozeral na rôzne situácie a životy ľudí okolo očami Otca milosrdenstiev. Príkladom je žena,
ktorá bola odsúdená na ukameňovanie (Jn 8:1-11). Rozsudok smrti urobili nad ňou tí, ktorý boli mo-
tivovaní k tomu duchom náboženstva a nie duchom života. Ježiš jej však odpustil a prepustil
k novému životu; povediac jej, aby viacej nehrešila (verš 11).
Ako sa pozerám na ľudí ja? Vidím ich v Božom priestore, alebo sa snažím ich posunúť niekam inde,
na miesto odsúdenia a popravy? Biblia nám hovorí, aby sme vytrhávali tých, ktorí sú jatí na smrť
3
