Page 8 - Bratstvo202408
P. 8

Od okamihu, keď 7. októbra o 6:29 ráno Hamas napadol južnú hranicu Izraela s pásmom
       Gazy, sa na opačnom konci krajiny božsky odohrávala veľká Božia vernosť, pretože na
       severnej hranici s Libanonom bol naplánovaný ešte desivejší scenár. Dňa 7. októbra sa
       predpokladalo, že Hizballáh sa pridá k Hamasu v krviprelievaní a barbarstve, naruší sever-
       nú hranicu Izraela a spustoší obyvateľov severu. Hizballáh je veľká ryba a Hamas malá
       ryba,  pokiaľ  ide  o  veľkosť  ich  armád  a  výzbroje.  Keby  sa  Hizballáh  od  začiatku  pridal
       k  Hamasu,  izraelské  obranné  sily  by  boli  nepochopiteľne  preťažené  a  výsledok  by  bol
       strašný - tisíce izraelských občanov a vojakov by bolo povraždených a stovky ďalších une-
       sených do tunelov Hizballáhu.

       Nad tým, že sa Hizballáh 7. októbra nepridal k Hamasu, som uvažovala už dlhší čas. Hiz-
       balláh mal všetky dôvody na to, aby sa pripojil k Hamasu, keďže páchal zverstvá na Izrael-
       čanoch prostredníctvom démonického vraždenia a mrzačenia. Napriek tomu sa Hizballáh
       rozhodol nenapadnúť severnú hranicu Izraela takýmto spôsobom, ani nezačať totálnu voj-
       nu vo chvíli, keď už bol Izrael na juhu prevalcovaný, nepripravený, slabý a úplne zaskoče-
       ný. Preto skutočná otázka znie: Prečo sa Hizballáh 7. októbra nepridal k Hamasu? Prečo?
       Izraelská vláda a armáda sa 8. októbra, po prebudení zo spánku na pracovisku, pripravo-
       vali na vojnu s Hizballáhom. Izrael bol presvedčený, že Hizballáh sa pripojí k vojne, ktorú
       rozpútal Hamas. S každým ďalším dňom sa však Hizballáh nepripojil. Dňa 8. októbra USA
       pohrozili Hizballáhu, že americké sily pomôžu Izraelu, ak proti nim Libanon povedie voj-
       nu... ale to sa stalo až po 7. októbri. Zhodou okolností som bola 7. októbra v Anglicku.
       Chcela som sa okamžite vrátiť do Izraela, pretože som si bola istá, že sa začne aj vojna
       s Hizballáhom, a chcela som byť v tom čase už doma.

       Prišla som v piatok 13. októbra. Cestou z letiska domov (bývam desať míľ od libanonských
       hraníc) cez Tel Aviv som bola svedkom neobyčajného pohľadu. Tel Aviv bol mestom du-
       chov. Na cestách nejazdili takmer žiadne autá, po uliciach nechodili žiadni ľudia, nikde
       nebolo cítiť vzrušenie zo šabatu, len veľmi desivé ticho. Izraelčania očakávali, že Hizballáh
       vypustí svojich 150 000 rakiet cez severnú hranicu a mnohí si boli istí, že to 13. októbra
       vypukne..., ale nestalo sa tak. „Počuli sme“, že plán, strategicky prekvapiť Izrael inváziou,
       vznikol v Hizballáhu. Avšak Hamas im plán ‚ukradol‘ a uskutočnil ho bez vedomia alebo
       súhlasu  Hizballáhu.  Hizballáh  bol  rozzúrený,  že  Hamas  ako  prvý  uskutočnil  ich  plán,
       a preto sa k nim 7. októbra odmietol pripojiť, keďže nechcel byť považovaný za služobníka
       Hamasu. Pravda o veci vyšla najavo, keď Izrael počas vojny zhromaždil spravodajské in-
       formácie v Gaze, ktoré odhalili, že Hizballáh 7. októbra sa skutočne plánoval pripojiť k Ha-
       masu. Hizballáh vedel o plánovanej invázii Hamasu, ale z neznámeho dôvodu sa rozho-
       dol, že sa v ten deň k Hamasu nepridá. To mi pripomenulo nádherné svedectvo o Božej
       zachraňujúcej moci počas vojnových rokov.

         8
   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13