Page 9 - Bratstvo202408

Malta, dôležitá vojenská a námorná pevnosť Britov, ležiaca v strede Stredozemného mora,
bola počas druhej svetovej vojny dôležitým, kľúčovým miestom. Bombardovanie Malty
začalo v polovici júna 1940 talianskym letectvom, keď sa Mussolini spojil s Hitlerom. Oča-
kávaná invázia na Maltu sa v tom čase prekvapivo neuskutočnila. Maltská posádka bola
veľmi slabá, pretože Británia nebola schopná poslať posily celé mesiace. Začala sa sústre-
dená bombardovacia kampaň, v dôsledku ktorej sa Malta stala najťažšie bombardovanou
lokalitou na svete počas druhej svetovej vojny. Neustále bombardovanie, blokáda a na-
priek tomu... hranice Malty neboli napadnuté. V roku 1940 si Taliansko dobre uvedomova-
lo, že maltská posádka je veľmi slabá, napriek tomu sa v prvých dňoch obliehania nepokú-
silo o inváziu. Taliansko malo prevahu, ale napriek tomu, že sa chválilo, že uskutoční invá-
ziu, nikdy sa o ňu ani nepokúsilo, a to ani v jednom okamihu vojny. Kresťanský guvernér
Malty, generálporučík William Dobbie, položil dve otázky: Prečo Malta nebola napadnutá?
Prečo Nemci po bitke pri Dunkerque okamžite nenapadli Britániu? Britskí vojaci boli z Dun-
kerque zázračne vyslobodení a dopravení späť do Británie, ale všetky zbrane zostali za
nimi, čím sa Británia ocitla vo veľmi zraniteľnej pozícii. Dobbie nenašiel žiadne odpovede
na svoje otázky. Vedel, že Hitler a Mussolini urobili obrovské chyby v úsudku, keď nevyuži-
li príležitosti na získanie rozhodujúceho víťazstva prostredníctvom invázie do Británie a na
Maltu. Snažil sa pochopiť, čo bolo príčinou tohto strategicky zlého rozhodovania. Jediná
odpoveď, ktorú Dobbie našiel bola, že v každom prípade zadržiavajúca Božia ruka zabrá-
nila nepriateľom zaútočiť na Britániu v čase, keď národ jednoducho nebol pripravený klásť
odpor. Verím, že Boh urobil 7. októbra pre Izrael rovnaký zázrak ako pre Maltu a Britániu
počas druhej svetovej vojny.

Rovnako ako nebolo vysvetlené, prečo Nemecko nenapadlo Maltu alebo Britániu, keď by
určite zvíťazilo, keby tak urobili, je jasné, že keby Hizballáh 7. októbra napadol severnú
hranicu Izraela, došlo by k veľkej porážke, ktorá by sa považovala za víťazstvo Hizballáhu.
Izraelská armáda bola na 7. október úplne nepripravená. Keby boli IDF v ten deň a nasle-
dujúce dni nútené bojovať na dvoch frontoch, stvoky až tisíce izraelských civilistov na se-
vere by mohli byť zavraždených a koľko unesených? Vďaka Bohu sa to nestalo. Dá sa
dospieť len k jednému záveru: Boh povedal: „Nie.“ Boh 7. októbra zatvrdil srdce vodcu
Hizballáhu Hasana Nasralláha pred útokom na Izrael. Bol to Boží zásah Božou rukou; nie
je možné inak vnímať túto situáciu, ktorá odhaľuje jeho večné milosrdenstvo voči nepod-
dajnému, vzbúreneckému domu Izraela a prináša mu veľkú slávu. Pán mocne pôsobil, aby
7. októbra zachránil, vyslobodil a uchránil, a to aj napriek zverstvám, ktoré sa odohrali
v pohraničných komunitách Gazy a na hudobnom festivale Nova. Keby Jeho spása v ten
temný deň nevystúpila obdivuhodným spôsobom, na juhu by zahynulo oveľa viac Izraelča-
nov. Napriek tomu pri všetkých Jeho vyslobodzujúcich činoch pozdĺž južnej hranice zostá-
va skutočnosť, že Hizballáh nezaútočil na Izrael, jedným zo zázrakov a veľkých divov, kto-
ré sa odohrali 7. októbra.

9