Page 3 - Bratstvo202409

Drahí súrodenci, tu je slovo zo Slova pre vás.

„Ale Hospodin je Boh pravdy, je živý Boh a večný Kráľ; pred Jeho hnevom sa trasie zem, a národy
neznesú Jeho zúrivého hnevu.“ (Jer 10:10).
Bližšie k originálu by to znelo takto: „Ale Yahveh je pravdivý Elohim. On je živý Elohim, a večný
(najvyšší) Kráľ; od Jeho hnevu sa trasie zem, a národy nebudú schopné zniesť Jeho rozhorčenia.“

V tomto jednom verši môžeme vidieť niekoľko vlastností (atribútov, charakteristík) Boha – pravdivý
alebo Boh pravdy; živý Boh; večný (najvyšší) Kráľ; Boh hnevu. Niekedy ľudia máju takú romantickú
predstavu o Bohu alebo vidia Boha, ktorý je živý, len vtedy, keď ho potrebujú - Boha do vrecka. Pro-
rok však poznal pravý obraz svojho Boha. Jeremiáš sa nesnažil ovplyvniť alebo ovládať Boha, ale
vo všetkom bol Jemu poddaný; aj za cenu nepochopenia, neprijatia, odmietnutia a prenasledovania.
V týchto ťažkých situáciách nerobil kompromisy, lebo miloval a poslúchal svojho Boha; upevnený
istotou, že Boh vo svojej vernosti ho z každej nepriateľskej jamy vytiahne. Bol živým svedectvom
toho, že jeho Boh je Bohom pravdy, ktorý ho nikdy nesklame a nikdy neopusti.

Boh je pravdivý a je Bohom pravdy; reaguje, keď sa v úprimnosti našich sŕdc a v pravde obraciame
k Nemu. „Hospodin je blízky všetkým, ktorí Ho vzývajú, ktorí Ho vzývajú v pravde“ (Ž 145:18). Ježiš
hovorí o sebe: „...Ja som cesta i pravda i život; nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa“ Ján 14:6).
Vzťah Ježiša k Otcovi je hoden nasledovania. Vo svojej modlitbe povedal: „...Otče, prišla hodina,
osláv svojho Syna, aby aj tvoj Syn oslávil teba...“, a vo veršoch 4 a 5 pokračuje: „Ja som ťa oslávil
na zemi; dielo som dokonal, ktoré si mi dal aby som vykonal. A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba
slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet.“ Syn pravdy prišiel od Otca pravdy, zložil svoj život
na oltári kríža, aby sme nemuseli žiť v oklamaní a otroctve hriechu. Presne On nás preniesol
z priestoru lži (tmy) do priestoru pravdy (svetla), aby sme vzývali Otca v pravde. Ježiš (Ješua) veľmi
dobre rozumel pravému uctievaniu, vedel, že pravé uctievane rodí sa zo Slova pravdy a z Ducha
pravdy. Preto vo svojej modlitbe k Otcovi povedal: „Posväť ich v svojej pravde! Tvoje Slovo je prav-
da“ (Ján 17:17). Tiež zasľúbil svojim učeníkom: „...ja požiadam Otca, a dá vám iného Tešiteľa, aby
bol s vami na veky, toho Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani ho nezná.
Ale vy ho znáte, pretože prebýva u vás a bude vo vás“ (Ján 14:16-18). Na inom mieste Ježiš hovorí:
„...keď príde On, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba,
ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať. Ten ma oslávi, preto-
že z môjho vezme a bude zvestovať vám“ (Ján 16:13-14)

K Božím veciam potrebuje človek zjavenie Ducha Božieho. Toto zjavenie potrebovala Samaritánka
pri Jakobovej studni v Samárii. Poznala len fyzickú vodu; preto Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije
z tejto vody, bude zase žízniť, ale kto sa napije z vody, ktorú mu Ja dám, ten nebude žízniť na veky;

3