Page 7 - Bratstvo202409

Moše Dajan, rozhodnutý ponechať Chrámovú horu a jej správu v rukách moslimského Vakfu
(Vakf - islamská náboženská nadácia) tvrdil, že Židia môžu Chrámovú horu slobodne navštevovať,
ale nie modliť sa na nej. Dayan v podstate zakázal uctievanie Boha na Chrámovej hore. Neskôr
napísal, že pre moslimov je hora „moslimskou modlitebnou mešitou“, zatiaľ čo pre Židov nie je ni-
čím, len „historickým miestom pripomínajúcim minulosti...“ Veril, že islamu musí byť umožnené vy-
jadriť svoju náboženskú zvrchovanosť nad Chrámovou horou, pričom jeho cieľom bolo odstrániť
akýkoľvek potenciálny konflikt medzi judaizmom a islamom v budúcich dňoch. Tento status quo,
ktorý minister obrany osobne zaviedol na Chrámovej hore, pretrváva dodnes. (2)

Moše Dajan nemal bázeň pred Bohom ani vieru a priviedol Izrael do úplnej kapitulácie a slabosti.
Práve, keď Izrael dosiahol také veľké víťazstvo v prirodzenej oblasti, keď dobyl a znovu zjednotil
Jeruzalem, stratil príležitosť získať duchovné víťazstvo v nebeskej oblasti a ovládnuť bránu svojich
nepriateľov. Prečo? Odklon od pravého koreňa - omyl. Dajan uveril bludu. Toto grécke, humanistic-
ké zmýšľanie bolo zakorenené v myslení mnohých vysokopostavených izraelských bezpečnostných
predstaviteľov a určite je súčasťou tej rovnice, ktorá viedla ku katastrofickému momentu, keď oby-
čajná teroristická organizácia dosiahla nemysliteľné a úspešne strategicky prekvapila Izraelský ná-
rodu 7. októbra, ktorý bol úplne nepripravený, zmätený a šokovaný. Aká je pravda v súvislosti
s Chrámovou horou? Odpoveď sa nachádza v 22. kapitole knihy Genesis, kde sa nachádza úplne
prvé vyobrazenie hory a jasne sa tam odhaľuje hlboký záujem Boha o toto miesto.

„ A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Mori-
ja a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem. A Abrahám vstal
skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svojho syna, naštiepal
dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Bôh. Potom na tretí deň poz-
dvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto zďaleka. A Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu
s oslom, a ja a chlapec pojdeme až tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám.
(Gn 22:2-5).

Prvá zmienke o Chrámovej hore hovorí o zápalnej obeti na vrchu, ktorý si Boh vybral v konkrétnej
krajine. Hora nám poukazuje na smrť prostredníctvom obete a vieru v zmŕtvychvstanie. Môžeme
vidieť vo veršoch, kde Abrahám hovorí svojim sluhom: „... chlapec a ja... sa k vám vrátime.“ Abra-
hám veril, že Boh vzkriesi prisľúbené potomstvo z mŕtvych, aj keď sám Izák sa mal stať zápalnou
obeťou. Hora sa spája so smrťou obete a vierou vo vzkriesenie - symbolmi evanjelia milosti.
V Gn 22 môžeme čítať o obeti, vzkriesení, uctievaní, zaopatrení, náhradou, podriadení, bázni pred
Hospodinom, víťazstve a poslušnosti - v skratke evanjelium.

Keď Moše Dajan 11. júna 1967 odovzdal Chrámovú horu moslimskému Vakfu, bol to vlastne začia-
tok izraelského 7. októbra. Práve v deň božského víťazstva nad nepriateľmi sa Izrael odklonil od
pravého koreňa, bol oklamaný a chybne sa vzdal svojho najsvätejšieho miesta, tlkotu Božieho srdca
na zemi, a to ho duchovne otvorilo veľkému klamu - 7. októbra nepriateľ prerazil ich brány.

Nepriateľ si vybral deň a čas, aby prerazil brány Izraela na úsvite 7. októbra 2023. V hebrejskom
kalendári to bolo 22. tišri, sväté zhromaždenie, ôsmy a posledný deň sviatku stánkov. Tento kon-
krétny sviatok poukazuje na deň, keď sa Boh vráti a opäť bude prebývať uprostred svojho izraelské-

7