Page 5 - Bratstvo202511

Tento mesiac pokračujeme v skúmaní jednej z mnohých „kľúčových otázok“, ktoré kladie Boh.

Keď Boh dáva otázku, nehľadá od človeka len odpoveď, ale mu zjavuje motív jeho správania.
Vševedúci Stvoriteľ vyhlasuje, že má dokonalé a úplné vedomosti o všetkom vo svojom stvorení.
Nič Ho neprekvapí, pretože už pozná úprimné odpovede na svoje otázky. Božím zámerom pri
kladení otázok ľuďom je, aby osobne preskúmali svoje vlastné úmysly, správanie, zámery a prijali
osobné rozhodnutie.

V knihe Genesis 3, po tom, čo Boh najprv konfrontoval Adama s jeho správaním a nedostal
úprimnú odpoveď, obrátil sa na jeho pomocníčku, Evu. Vo verši 13 Boh hovorí: „Čo si to urobila?“
Boh už vie, že Adam premrhal svoju príležitosť byť úprimný a kajúcny, takže teraz je na Eve, aby
sa zodpovedala za svoju účasť na čine neposlušnosti. Boh vždy dáva ľuďom príležitosť postaviť
sa tvárou v tvár faktom a realite a odmietnuť telesné pokušenie ospravedlňovania, popierania
a otvorených lží. V tomto momente bola Eva vo veľmi kritickom bode svojho vzťahu so svojím
Stvoriteľom a Priateľom. Budúcnosť tohto intímneho vzťahu bola v tom okamihu vážne ohroze-
ná. Pochybujem, že Eva úplne pochopila dôsledky toho momentu. Každý z nás sa musí zamys-
lieť nad svojou odpoveďou, keď sa nás Boh opýta: „Čo si to urobil?“ Aký pozitívny prínos môže
mať naša neochota prijať zodpovednosť a priznať si svoj hriech? Sila klamu je naozaj deštruktív-
na.

Teraz si spomeňte, že Adam aj Eva boli stvorení dokonalí. Nemali žiadne skúsenosti ani vedo-
mosti o padlej prirodzenosti. Boli stvorení ako trojčlenné osoby – telo, duša (myseľ) a živý duch.
Na rozdiel od toho, keď sme sa narodili my, boli sme len dvojčlenné osoby – telo a duša. Náš
duch nebol duchovne živý pre Boha! Až keď sme priznali, že sme hriešnici, a prijali Ježiša Krista
za svojho Spasiteľa, stali sme sa „znovuzrodenými“. Vtedy sa náš duch stal duchovne živým.
Adam a Eva nevedeli nič o hriechu, zlomenosti, hanbe, vine, prekliatiach atď. (zoznam negatív je
takmer nekonečný). Až do tohto momentu boli ich každodenné skúsenosti vždy pozitívne, radost-
né, požehnané, dobré, obohacujúce život atď. Naozaj, doslova chodili s Bohom v chládku dňa,
každý deň. Navyše, ich duch nebol v konflikte s ich telom, pretože ich duch nebol ovplyvnený
negatívnymi silami zla. Každú chvíľu každého dňa ich viedol ich božský duch. Ale v okamihu, keď
Boh vyslovil túto otázku, interakcia medzi Evou a Bohom sa stala významnou a ohrozila vážne
dlhodobé dôsledky. Ako zvykol hovoriť Billy Graham, bola v „údolí rozhodnutia“!

Keď sa dospelý opýta dieťaťa: „Čo si to urobil?“, očakáva úprimnú odpoveď. Dieťa má na výber!
Môže vysvetliť svoje správanie alebo bude neúprimné a vymyslí si nejaký príbeh, ktorý minimali-
zuje alebo úplne ospravedlňuje pocit viny. Je v stávke zodpovednosť! Významný rozdiel medzi
touto ilustráciou a situáciou, v ktorej sa nachádzajú veriaci, je v nevere - resp. nedostatočnej
viere, že náš nebeský Otec je plný milosti a odpustenia. Je to podobné, ako dieťa, ktoré si myslí,
že ak sa prizná, dostane trest. Avšak nebeský Otec je plný milosti a zhovievavosti, a preto jeho
reakcia na naše priznanie je plná lásky a trpezlivosti.

5