Page 7 - Bratstvo202511

Uzdravenie a obnovenie Božieho požehnania a zaopatrenia sú súčasťou evanjelia (dobrej
zvesti). Boh sa patriarchom zjavil ako Jahve Rafah – Boh, ktorý uzdravuje (Ex 15:26),
a Ježiš to mimoriadnym spôsobom preukázal mnohými uzdraveniami, ktoré sprevádzali
jeho službu. Prorok Izaiáš tiež podrobne predpovedal Ježišovu smrť a opisuje ho ako pos-
la Boha, ktorý nesie nielen naše hriechy, ale aj naše choroby a bolesti.

„On niesol naše bolesti a znášal naše utrpenia, my sme ho však považovali za raneného,
zbitého Bohom a trpiaceho. On však bol zranený za naše previnenia, bol zbitý za naše
neprávosti; trest za náš pokoj bol na ňom a jeho ranami sme boli uzdravení“ (Iz 53:4-5).

Evanjeliá uznávajú, že Ježišovo uzdravujúce pôsobenie napĺňa toto veľké proroctvo
(Mt 8:17). Okrem toho aj Peter uznal, že Ježiš niesol naše choroby na kríži a že uzdrave-
nie je preto súčasťou zmierenia. „On sám niesol naše hriechy vo svojom tele na dreve, aby
sme my, zomrelí hriechom, mohli žiť pre spravodlivosť, ktorého ranami ste boli uzdrave-
ní“ (1Pt 2:24).

Ježišovo uzdravujúce pôsobenie pokračuje prostredníctvom jeho nasledovníkov, ktorých
poučil, aby „kládli ruky na chorých“ na uzdravenie a hlásali výhody jeho zmierenia. Keďže
Telo Kristovo sa snaží obnoviť Ježišovo uzdravujúce pôsobenie a povzbudzuje ľudí, aby
hľadali uzdravenie u Pána, mnohí ľudia zažívajú Božiu zázračnú uzdravujúcu moc.

Avšak skúsenosť kresťanov v priebehu vekov je taká, že nie každý je uzdravený, ani neza-
žíva dokonalé zdravie na tejto strane neba. Je zrejmé, že božské zdravie je súčasťou náš-
ho dedičstva, ale nie je vždy súčasťou našej skúsenosti v SÚČASNOSTI. Hoci je Božie
kráľovstvo „na dosah ruky“, nebude plne realizované, kým sa Pán nevráti, aby vládol
a panoval na zemi. Do tej doby je celý svet (vrátane tiel veriacich) podrobený „otroctvu
skazy“.

„Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti, nie dobrovoľne, ale kvôli Tomu, ktorý ho podro-
bil v nádeji; lebo aj samo stvorenie bude oslobodené z otroctva skazy do slávnej slobody
detí Božích. Lebo vieme, že celé stvorenie až doteraz spolu vzdychá a trpí pôrodnými bo-
lesťami. Nielen to, ale aj my, ktorí máme prvé ovocie Ducha, aj my sami vzdycháme vo
svojom vnútri , netrpezlivo čakajúc na osvojenie, vykúpenie nášho tela. Lebo sme boli spa-
sení v tejto nádeji, ale nádej, ktorú vidíme, nie je nádej; lebo prečo by niekto ešte dúfal
v to, čo vidí? Ale ak dúfame v to, čo nevidíme, netrpezlivo na to čakáme s vytrvalos-
ťou“ (Rim 8:20-25)

7