Page 6 - Bratstvo202607

V súvislosti s tým, že Ježiš po ukrižovaní zostúpil do pekla, sa zvyčajne cituje 1 Petrov 3:18–20.
Píše sa tam: „…ktorý bol v tele usmrtený, ale v Duchu oživený; v ktorom aj vošiel a zvestoval du-
chom, ktorí sú teraz vo väzení, ktorí kedysi boli neposlušní, keď Božia trpezlivosť čakala v dňoch
Noeho, počas stavby archy, v ktorej bolo zachránených niekoľko, to jest osem osôb, cez vodu.“
Bežne sa chápe, že výraz „zvestoval duchom, ktorí sú teraz vo väzení“ je priamym odkazom na tie
starozákonné duše, ktoré boli v Hádese. Apoštol Peter ďalej v 1. liste Petrovom 4:6 vyhlásil: „Lebo
evanjelium bolo zvestované aj tým, ktorí sú mŕtvi, aby hoci sú súdení v tele ako ľudia, mohli žiť
v Duchu podľa Božej vôle.“ Peter predpokladal, že mŕtvi počuli evanjelium, ktoré im kázal Ježiš po
svojom ukrižovaní. Následne Lukáš v Skutkoch apoštolov 2:27 cituje Žalm 16:10, kde sa píše:
„LEBO NEOPUSTÍŠ MOJU DUŠU V HÁDE (ŠEOLE) ANI NEDOPUSTÍŠ, ABY TVOJ SVÄTÝ
PODLIEHAL ROZKLADU“. Tento úryvok sa netýkal kráľa Dávida, ale Dávid prorocky hovoril
o Kristovi, ktorý zostúpil do pekla, ale nezostal v ňom (v. 31). Okrem toho Efezským 4:8–10 sa
zmieňuje o Kristovom nanebovstúpení, čo naznačuje, že najprv „zostúpil do najnižších častí zeme“.
Tento výraz sa vzťahoval na svet mŕtvych. Je dôležité poznamenať, že pojem „peklo“ v týchto sú-
vislostiach sa vo všeobecnosti vzťahuje na Hádes alebo Šeol, čo označuje všeobecné neutrálne
miesto mŕtvych, a nie na večné ohnivé jazero alebo konečný trest. Niektorí teológovia veria, že
Ježiš tam šiel, aby vyhlásil svoje víťazstvo nad smrťou a oslobodil spravodlivé duše zo starozákon-
nej éry a vzal ich do neba (Ef 4:8).

Posledná udalosť, ku ktorej došlo medzi ukrižovaním a vzkriesením, poukazuje na to, že Ježiš je
naším veľkňazom v Svätyni svätých v nebi. V Liste Židom 4:14 sa píše: „Keďže máme veľkého
veľkňaza, ktorý prešiel nebesami, Ježiša, Božieho Syna, držme sa pevne svojho vyznania.“
V Starom zákone bol židovský veľkňaz, počnúc Áronom (Ex 28 a 40), povolaný a určený Bohom,
aby vstúpil do Jeho prítomnosti, ktorú predstavovala Svätyňa svätých, počas každoročného Dňa
zmierenia – najprv v dočasnom stánku, neskôr v prvom a druhom chráme – s krvou zvieracej obe-
te, aby zmieril hriechy ľudí. Hoci Ježiš nebol z Levitov (kňazského kmeňa), bol bezhriešnym, usta-
noveným veľkňazom podľa poriadku Melchizedechovho (Ž 100:4). Ježiš vošiel „... do samotného
neba, aby sa teraz za nás zjavil v Božej prítomnosti; a to nie preto, aby sa často obetoval, ako
veľkňaz, ktorý rok čo rok vstupuje do svätyne s cudzou krvou.“ Inými slovami, Ježiš nepredložil krv
zvieraťa, ale raz a navždy obetoval svoju vlastnú dokonalú, bezhriešnu krv na úplné zmierenie
hriechov.

Kým bolo Ježišovo telo v hrobe, Jeho Duch bol živý a aktívne pôsobil v náš prospech. Ježiš nestrá-
cal čas medzi svojím zmierovacím dielom na kríži a svojím vzkriesením. Na mnohých náhrobkoch
je vyryté meno zosnulého, dátum jeho narodenia a dátum smrti. Medzi týmito dvoma dátumami je
pomlčka alebo bežný spojovník. Tá pomlčka predstavuje celý život človeka – ten vzácny čas medzi
tým. Čo robíte so svojím časom medzi tým? Nenechajte čas len tak plynúť. Nezmárnite čas. Na-
plňte nebo tým, že budete zdieľať svoje svedectvo s tými, ktorých vám privedie Duch Svätý, a to
tak, že naplno využijete čas medzi týmito dvoma dátumami.

Pastor Roger Bourgeois

6