Page 3 - Bratstvo202310

Drahí súrodenci,

tu je slovo zo Slova pre vás.

„Vtedy začal (Ježiš) karhať mestá, v ktorých sa udialo najviac jeho divov, že neučinili po-
kánia; Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Tyre a v Sidone boli udiali divy,
ktoré sa udiali vo vás, dávno by vo vrecovine a v popole bolí činili pokánie. No, hovorím
vám, že Tyru a Sidonu bude znesiteľnejšie v deň súdu ako vám. A ty, Kafarnaum, ktoré si
vyvýšené až do neba, budeš zvrhnuté až do pekla; lebo keby sa v Sodome, boli diali divy,
ktoré sa diali v tebe bola by zostala do dnešného dňa. Avšak hovorím vám, že zemi Sodo-
manom bude znesiteľnejšie v deň súdu ako tebe“ (Matúš 11:20-24).

Podľa slov nášho Pána, môžeme vidieť, že zázraky, ktoré činil v Korazime, Betsaide
a Kafarnaume, mali priviesť ľudí k zamysleniu sa nad sebou, rozpoznaniu duchovného sta-
vu a k pokániu. Srdcia týchto ľudí boli poriadne zatvrdené a uzavreté na Boha. Kvôli tomu
Ježiš hovorí, že keby na iných miestach bol takýto prejav Božej moci, už dávno vo vrecovi-
ne a popole by činili pokánie. Tieto iné miesta istotne boli podobne znečistené hriechom
ako tie, ktoré spomenul Ježiš. Rozdiel bol v tom, že cez Božiu prítomnosť mohli ochotne
reagovať na Božie volanie a činiť pokánie. V máji tohto roka sme opäť navštívili tieto mies-
ta so skupinou zo Slovenska. V Korazime, Betsaide a Kafarnaume neostalo už nič; len rui-
ny, ktoré pripomínajú Ježišove slová. Pokánie uvoľňuje život, avšak jeho nedostatok má
deštruktívny charakter a pôsobí smrť.

Píšem to v čase sviatkov Pánových a spomenul sa mi jeden príbeh. Pred štyri rokmi som
sprevádzal skupinu v Izraeli. Bol sviatok Jom Kippur a rozhodli sme sa navštíviť židovskú
štvrť starého Jeruzalema. Počas tohto sviatku sa ľudia pokorujú, činia pokánie a vyznávajú
svoje hriechy Bohu. Práve sme prechádzali okolo jednej safardskej synagógy; bolo tam
plno ľudí. Nechcel som rušiť, tak sme ostali stáť vzadu. Rabín hovoril dvojjazyčne; anglicky
a hebrejsky; striedal vetu za vetou. Jedna z viet, ktorú vyslovil rabín, ma zasiahla; povedal
totiž: „Keby Boh nám nedal možnosť pokánia, dávno by sme už zahynuli.“ Videl som tam aj
seba, lebo keby Boh mi nedal milosť pokánia, dávno by som zahynul; moje kosti by boli
medzi ruinami Korazima, Betsaidy alebo Kafarnauma. Šliapali by po nich turisti, ktorí sa
prišli na tieto miesta niečo naučiť.

Milujúci Nebeský Otec dáva šancu aj dnes. Človeka, ktorého stvoril na svoj obraz a svoju
podobu, ťahá povrazmi svojej lásky k sebe. Pohŕdaš alebo prijmeš Božiu dobrotu? „A či
pohŕdaš bohatstvom jeho dobrotivosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa dobro-
ta Božia vedie ku pokániu? Ale podľa svojej tvrdosti a nekajúcneho srdca hromadíš sebe

3