Page 6 - Bratstvo202407

Všimnite si, čo sa deje z učeníkmi, keď sa prebúdzajú zo spánku, hľadia na Pánovu Slávu! „Tak
budem hľadieť na teba v svätyni, aby som videl tvoju silu a tvoju slávu“ (Ž 63:3). „Hospodine, milu-
jem obydlie tvojho domu a miesto príbytku tvojej slávy“( Ž 26:8).

Je to výzva aj pre nás, aby sme sa prebudili, a tak: „hľadeli na Jeho slávu, na slávu ako jednorode-
ného od Otca, ktorý bol plný milosti a pravdy“ (Jan 1:14). „A toto, znajúc čas, že je už hodina, aby
sme sa prebudili zo spánku a vstali, lebo teraz nám je bližšie spasenie, ako bolo vtedy, keď sme
uverili“( Rim 13:11).

Ak človek spí tak hlboko, že sa už nevie sám prebudiť, potrebuje sa nechať zobudiť veliteľom ako
Jonáš. Verím, že sú tu Boží velitelia ako apoštol Pavol, aby budili tých, ktorí boli premožení duchov-
ným spánkom. „Preto hovorí: Prebuď sa ty, kto spíš, a vstaň z mŕtvych, a bude ti svietiť Kris-
tus“ (Ef 5:14). To znamená, už nie si premožený spánkom, ale si premožený Kristom!

Tiež Job vraví o mužovi, ktorý zomrel, lebo bol premožený mdlobou (Jób 14:10). Keď prichádza na
teba mdloba („zomdlievanie“), to je duch smrti a nemal by si byť ním premožený. Je nutné byť pre-
možený Bohom, ktorý nezomdlieva.

Počas obdobia korony, ked na mňa prichádzal tento duch mdloby, mi prichádzali slová z Izaiáša: “Či
nevieš? Ak si nepočul: Večný Boh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva;
nikto nevystihne jeho rozumu! (Iz 40:28). A tak som činil pokánie, že som otvoril dvere tomuto duchu
zomdlievania a zriekol sa ho. A potom som sa otvoril pre Boha, ktorý nezomdlieva a pustil som ho
do svojho vnútra. A tým som zavrel dvere tomu duchu mdloby a tej pomoci, ktorú v tom čase ponú-
kal tento svet cez strach a nátlak. A mnohí boli dotlačení, ale verím že nie potlačení. V tom čase
strachu, zomdlievania a tlaku sveta sme boli zo skupinou v Osvienčime a zrovna sme boli na mies-
te, kde Mengele tlačil smrť do životov ľudí.

A ako bolo hovorené o týchto veciach, tak prišiel za mnou jeden brat a s veľkou radosťou v srdci mi
vraví: „Miro musím ti niečo povedať. Vieš, bol som dotlačený týmto svetom prijať to, do čoho nás
tlačil. Ale vieš čo? Duch Svätý mi tu, na tomto mieste povedal, aby som učinil pokánie a tak som to
tu vyznal a prijal Ježišove očistenie a uzdravenie! Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na
spasenie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek;(2Kor 7:10). Takže tento brat bol dotlačený, ale
nie potlačený. A to len poukazuje na milostivé slová živého Boha: „Ak chodíme vo svetle, ako on je
vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hrie-
chu“ (1Jn 1:7). „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy
a očistí nás od všetkej neprávosti“ (1Jn 1:9).A to čo dostal tento brat je: „od Ježiša Krista, ktorý je
verný svedok, prvorodený z mŕtvych a Knieža kráľov zeme. Tomu, ktorý nás zamiloval a umyl nás
od našich hriechov svojou krvou“ (Zj 1:5).

Boh nám nedáva zo strachu ako dáva tento svet. Ale Boh nám dáva z lásky. „Lebo nám ani nedal
Boh ducha bojazlivosti, ale moci lásky a zdravého rozumu“ (2Tim 1:7). „On dáva unavenému silu
a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci“ (Iz 40:29), moci Božej nato, aby sme neboli premožení
diablom alebo hriechom, ako ľudia, o ktorých nám píše apoštol Peter: „hoci poznali Pána Ježiša ako
svojho Spasiteľa a unikli poškvrnám sveta, ale zase sa nimi zapletúc boli premožení, a tak sú im

6