Page 9 - Bratstvo202407

Šmuel bol úplne zlomený. Už predtým zažil vojny v Izraeli, ale toto ho úplne zdrvilo. Vždy
sa počas rokov vracal domov, aby chránil Izrael, aby chránil svoj domov, a teraz bol rozpo-
ltený medzi návratom tam, kde bola jeho rodina, rodičia, priatelia, krajina. Sotva som ho
presvedčila, aby zostal s nami.

Pred 7. októbrom 2023

Obával sa aj o našu bezpečnosť mimo Izraela a o verejnú mienku, ktorá odsudzuje nás,
Židov, Izrael, za to, že sa chránime. Akoby na všetkých tých životoch, znásilneniach,
ľuďoch zmrzačených zaživa, upálených zaživa, odrezaných hlavách detí, jednoducho ne-
záležalo, boli nepodstatné, priehľadné, akoby to, že sme Židia, nás robilo neviditeľnými pre
ostatných, keď trpíme, a len preto, aby nás odsúdili, ak sa odvážime pokúsiť sa brániť,
prežiť.

O mesiac neskôr sme sa vrátili do Izraela. Deti a aj my sme mali problém zaspať, neboli
sme si istí, či nás niekto o polnoci neprepadne. Naši susedia si dali na dvere dodatočné
zámky, báli sa. Dodnes nenechávame naše deti chodiť samé po ulici, nechodíme na ihris-
ko. Keď Irán zaútočil, zobudili sme deti a schovali sa v bezpečnostnej izbe, ktorú máme
urobenú práve pre takéto situácie. Snažili sme sa chrániť deti pred tým, čo sa deje vonku.
Neboli sme si istí, či prežijeme, či z Izraela niečo zostane. Začali sme teda pekným rodin-
ným večerom. A tieto rodinné momenty sa predlžovali s týždňa na mesiace. Objímali sme
naše deti a ony sa zase starali o to, aby sme nezabudli aj na mačku. Šmuel ich zabával
s mačkou, všetci sme sa smiali. Ale vždy, keď sa rozozcučala siréna, sme prežívali a cítili
spolu so Šmuelom strach. Počuli sme, a v niektorých momentoch sme fyzicky cítili vý-
buchy iránskych bômb nad nami. Neboli sme si istí, čo bude ďalej.

9