Page 11 - Bratstvo202111

dozorcov, ktorí Židov nútili robiť to, čo kráľ prikázal.
Naozaj bolo veľa Židov, ktorí zo strachu pred trestom poslúchali Antiochove rozkazy. Ale našli sa
tam aj odvážni ľudia so šľachetnou dušou, ktorí ho neposlúchali, ale dodržiavali zvyky svojej krajiny.
Potom museli znášať trest, ktorým sa kráľ vyhrážal tým, ktorí ho neposlúchali. Každý deň mali veľké
problémy a znášali horké utrpenie – boli bičovaní a z ich tiel im boli vytrhávané kúsky mäsa, a keď
boli ešte stále nažive a dýchali, boli križovaní. Ich obrezaných synov im potom vešali na krk. Ženy
škrtili.

Ak sa niekde našli posvätné knihy zákona, boli zničené a tí, u ktorých sa našli, boli zabití. Ale na-
miesto toho, aby týmito praktikami umlčali prenasledovaných, slúžilo to k spojeniu rozdielnych sku-
pín židovskej komunity. Martýrstvo inšpirovalo ostatných k väčšej lojalite.

NIEKTORÍ VERNÍ ŽIDIA V ODBOJI

Bol to čas veľkej fyzickej a aj duchovnej temnoty v Izraeli.

Antiochos rozposlal po krajine svojich grécko–sýrskych vojakov, aby budovali modlám oltáre a aby
dohliadali na dodržiavanie oficiálnych ceremónií, ktoré zahŕňali obetovanie prasiat, čo bola ceremó-
nia, ktorá sa vysmievala židovským praktikám a bola Židom odporná. Potom prišli do dediny Modiin
(blízko terajšieho letiska Ben Gurion) a stretli sa tam s odporom. Dedinčania sa zhromaždili, vrátane
rodiny Hasmoneovcov - Matatiáš a jeho päť synov, ktorí sa volali Jochanan, Šimeon, Júda, Eleazar
a Jonatán. Matatiáš odmietol zabiť obetné prasa a povedal: “My nebudeme poslúchať kráľove roz-
kazy, ktoré sa odchyľujú od nášho uctievania, či už napravo alebo naľavo!"

Iný Žid vyšiel dopredu a ponúkol sa vykonať obetný rituál. Matatiáš, premožený spravodlivým hne-
vom, vytiahol svoj meč a zabil toho muža pred oltárom. Potom sa on a jeho synovia obrátili proti
veliteľovi a vojakom a na mieste ich zabili. Matatiáš kričal “Ktokoľvek si za Boha, nasleduj ma!" On,
jeho synovia a ich prívrženci unikli do hôr, kde sa stali partizánskymi bojovníkmi.

Matatiáš zomrel počas prvého roku vzbury a bol nahradený jeho synom Júdom, zvaným Makabej,
čo sa zvyčajne prekladá ako “kladivo". Meno môže tiež niečo naznačovať o Júdovej sile a vytrvalos-
ti alebo o úderoch, ktoré rozdal Sýrčanom. Môže to tiež byť zdôraznením nápisu na jeho bojovom
transparente: “Mi kamkha ba – elim Adonai” – Kto je tebe podobný medzi silnými, Ó Hospodine
(2 M. 15:11). V histórii bola táto rodina známa ako Hasmoneovci a tiež ako Makabejčania.

Čoskoro sa aj iní pripojili k Makabejčanom s cieľom oslobodiť Jeruzalem a očistiť chrám v Jeruzale-
me na správne uctievanie podľa zákona. Pred tým, ako bol znovu dobytý chrám v Jeruzaleme, boli
štyri hlavné bitky proti Sýrčanom. Posledná bitka sa odohrala na mieste blízko Emaus, mesta zná-
meho čitateľom Nového zákona. Armády sa stretli na svitaní a Makabejčania zvíťazili.

Cesta do Jeruzalema bola pre nich otvorená, ale ich radosť sa obrátila na smútok, keď videli, že
v chráme sa obetujú prasatá, a že sú tam vyvyšovaní grécki bohovia. Dali sa teda do práce, zvrhli
dole pohanské oltáre a vyčistili chrám. 25. dňa v mesiaci kislev v r. 165 pred n. l. bol chrám znovu
vysvätený. Keď prišiel čas zapáliť menóru, našli však iba jednu malú fľašu oleja. Pamätali si Božie

11