Page 10 - Bratstvo202111
P. 10
Egypt. Po viac ako storočie bol Izrael pod vládou Ptolemaiovcov, ktorí poberali dane, ale ponechali
Židom veľkú časť slobody.
Prísna helenizácia nebola v Izraeli uplatnená, avšak postupne bola absorbovaná. Zatiaľ čo veľa
Židov dúfalo v návrat Dávidovho kráľovstva, obliekali sa, hovorili, jedli, správali sa a mysleli ako
Gréci. Žiť na území dvoch kultúr nie je nikdy ľahké a židovská komunita sa začala rozdeľovať na
tých, ktorí akceptujú asimiláciu a tých, ktorí sa toho obávajú a sú proti. Toto je aktuálne aj dnes me-
dzi Židmi a tiež medzi kresťanmi, ktorí sa snažia udržiavať biblické hodnoty v popredí veľmi materia-
listickej a lákavej západnej kultúry, ktorá sa snaží o kompromisy s týmito hodnotami.
Potom sa politické šťastie obrátilo a k moci prišli sýrski Seleukovci. Rím začal zasahovať do gréckej
nadvlády a Seleukovci zvýšili kontrolu nad svojou ríšou. K moci prišiel Antiochos IV. (Epifanes)
a v Izraeli postavil svoje sochy a sochy boha Dia, zakázal obriezku, dodržiavanie Šabatu a študova-
nie Tóry.
ČO SA VLASTNE STALO V R. 165 PRED N. L.?
Poďme si prečítať, čo Josephus, historik z 1. stor., povedal o Antiochovi Epifanesovi:
Kráľ Antiochos sa vrátil z Egypta, pretože sa obával Rimanov. Usporiadal výpravu proti Jeruzalemu
a keď bol tam, v r. 143 Seleukovského kráľovstva zabral mesto bez boja, pretože jeho vlastní mu
otvorili mestskú bránu. Keď dostal majetok Jeruzalema, zabil veľa ľudí z opozičnej strany. Do Antio-
chie sa vrátil s množstvom peňazí, ktoré ukoristil.
Uplynuli 2 roky, čo kráľ Antiochos vstúpil do Jeruzalema a predstieral pokoj. Dostal majetok mesta
zradou a neušetril ani tých, ktorí ho vpustili do mesta. Kvôli bohatstvu, ktoré ležalo v chráme, bol
vedený svojou chamtivosťou. Lákala ho možnosť ľahkého získania zlata a drahocenných predmetov
veľkej hodnoty, ktoré k nemu náležali. Aby ukoristil toto bohatstvo, porušil zmluvu, ktorú uzavrel.
Tak nechal chrám prázdny a zobral preč zlatý svietnik, zlatý oltár (na kadenie), stôl predloženia
(na ktorý sa kládli chleby), oltár na zápalné obete a neodolal ani závojom, ktoré boli vyrobené
z jemného ľanu a šarlátu. Taktiež ukradol tajné poklady, takže tam nič nezostalo. Takto uvrhol Židov
do veľkého horekovania, pretože im zakázal obetovať denné obete, ktoré obetovali Bohu podľa
zákona.
Keď vyraboval celé mesto, niektorých obyvateľov zabil a niektorých odvliekol do zajatia spolu s ich
ženami a deťmi, takže počet tých, ktorí boli zajatí a odvlečení, bol okolo 10 000 osôb. Taktiež vypálil
najhonosnejšiu budovu a keď zvrhol múry mesta, na vyvýšenom mieste, ktoré prevyšovalo chrám,
postavil citadelu.
Na mieste Božieho oltára postavil Antiochos oltár modle, zabil tam prasa, a tak obetoval obeť, ktorá
nebola v súlade so zákonom a so židovským spôsobom uctievania. Tiež zakázal obetovať chvály
ich Bohu a nariadil uctievať tých, ktorých on sám uznal za bohov, prinútil ich postaviť im chrámy,
vystavať oltáre modlám v každom meste a dedine v Izraeli a každý deň im obetovať prasatá. Tiež
zakázal obriezku ich synov a vyhrážal sa potrestať každého, kto by prestúpil jeho príkazy. Ustanovil
10