Page 3 - Bratstvo202111

Drahí súrodenci,

Tu je slovo zo Slova pre vás

„Odstúpte odo mňa všetci, ktorí páchate neprávosť, lebo Hospodin počul hlas môjho plaču,
áno počul Hospodin moju pokornú prosbu, Hospodin prijal moju modlitbu.“ (Žalm 6:9-10)

Chcem sa sústrediť nie na tých, ktorí vytvárali tlaky a problémy v živote Dávida, ale na je-
ho úprimný postoj pristupovania k nebeskému Otcovi a nebeskému Kráľovi v čase, keď to
nebolo ľahké. Dávid si bol istý, že jeho volanie k Bohu našlo miesto pred trónom Božej mi-
losti. Hovorí „Hospodin prijal moju modlitbu“. Pred prijatou modlitbou predchádzajú slová
„Hospodin počul hlas môjho plaču.“ Plakal si niekedy v modlitbe pred Bohom? Vedel si
o tom, že plač má hlas? Plač vyjadruje bezradnosť a zároveň očakávanie, že je Niekto, kto
môže pomôcť nad moje očakávanie, nad moju modlitbu: „A tomu, ktorý môže učiniť nad
všetko, nesmierne viac než prosíme, alebo rozumieme, podľa moci, ktorá pôsobí v nás,
tomu sláva v cirkvi v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia veku vekov. Amen“ (Efežanom
3:20-21) Predtým však, ako Pavel videl tieto veci, ako láska, sláva a moc, bol úplne poko-
rený pred Nebeským Otcom: „Pre tú príčinu skláňam svoje kolená pred Otcom nášho Pána
Ježiša Krista...“(Efežanom 3:14) Podobne to robil David, keď hovorí: „...áno počul Hospo-
din moju pokornú prosbu...“ Keď prichádzajú všelijaké problémy a v úzkosti, plači, viere
a v pokore sa obraciame k Bohu, vtedy môžeme si byť istí, že On prijíma naše modlitby
a odpovedá.

Dávid nedúfal sám v sebe a hovoril: „Blahoslavený človek, ktorý má svoju silu v tebe, bla-
hoslavení, v ktorých srdci sú urovnané cesty. Ti, ktorí idú dolinou plaču, pokladajú si ju za
prameň, i včasný dážď ju pokrýva rôznym požehnaním. Idú od sily k sile a ukazujú sa pred
Bohom na Sione.“ (Žalm 84:6-8)

Jeremiáš bol nazvaný plačúcim prorokom. Dáva varovanie Božiemu ľudu, aby sa pokorili
a poslúchali Boha. Následne hovorí: „Ak neposlúchnete toho, na skrytých miestach bude
plakať moja duša pre vašu rozkoš a potečie slzami, a moje oko bude roniť horké slzy, lebo
zajaté bude stádo Hospodinovo.“ (Jeremiáš 13:17)

Ježiš bol pohnutý vo svojom vnútri nad zástupmi: „A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou
bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení ako ovce, nemajúce pastiera.“ (Matúš
9:36) Ježišovi nebolo jedno v akom stave boli zástupy, ale nebolo Mu tiež jedno, čo sa dia-
lo s jednotlivcom: „Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, padla k Jeho no-
hám a povedala Mu: Pane, keby si tu býval, môj brat by nebol zomrel. Vtedy Ježiš, keď ju

3